Nečítame všetci rovnaké noviny ani knihy a na svet okolo seba nehľadíme rovnakými očami. Veľa ľudí však hodnotí tých ostatných práve podľa toho, aké noviny a aké knihy si kupujú a čítajú. Ak nečítate tie správne noviny alebo nevelebíte tých správnych ľudí, považujú vás za druho- až treťotriednych občanov, dokonca za luzu. Iba samých seba považujú za skutočných nositeľov hodnôt a dávajú to tým ostatným aj najavo.
Stratenou generáciou sú na Slovensku mladí ľudia
Napokon, mohli sme to pozorovať nedávno aj počas predvolebných vystúpení niektorých kandidátov do Európskeho parlamentu. Mali sme možnosť vypočuť si mnohých, čo už v tejto inštancii zasadali, i tých, čo by ich na lukratívnych funkciách najradšej vystriedali. Veteráni by si radi svoje teplé miestečká uchovali, a tým druhým sa tiež zažiadalo dostať sa k peknému zárobku. Európsky parlament totiž bude šetriť na všetkom možnom, len nie na samom sebe. Prinúti nás šetriť na žiarovkách, vysávačoch, splachovačoch vo WC... Svojim poslancom však dopraje luxus. Nielen takéto „drobnosti“ sú príčinou, že si našich „služobníkov“ nectíme tak, ako by sme mali, a nehrnieme sa k volebným urnám v takom množstve, aby to bolo primerané významu tejto celoeurópskej inštitúcie. Prostí ľudia nevelebia ľudí bohatých a mocných. Nezohľadňujú pritom, že z bruselských či zo štrasburských sídel, kde tí vyvolení zasadajú, prichádzajú aj k nám zákony, nariadenia a predpisy, ktoré majú dosah na život nás všetkých. Jednou z mnohých takýchto direktív je trebárs projekt, ktorý by sme mohli pokojne nazvať „stratená generácia“. Je to nariadenie o povinnosti štátu postarať sa o prácu pre mladých ľudí do dvadsaťdeväť rokov. Tušíme asi, prečo EP trápi tento problém, a nakoľko je to starosť úprimná. Ale tak či tak, núti vládne kabinety venovať sa zamestnávaniu mladých ľudí. Aj keď sa mnohým zdá, že je to iba náplasť na problém alebo riešenie na úkor ich otcov a dedov.
O mladých ľuďoch, ktorí sa nevedia zamestnať, sa hovorí a píše ako o stratenej generácii. V čase, keď na Slovensku vrcholili predvolebné diskusie a médiá aj veľkoplošné i maloplošné pútače nám predstavovali kandidátov na europoslancov, práve vtedy naši prognostici zverejnili výsledky výhľadov o populácii rómskeho etnika na Slovensku. Dozvedeli sme sa, že v roku 2030 bude mať Slovensko okolo šesťstotisíc Rómov. Znamená to, že za šestnásť rokov bude každé piate dieťa vo veku do pätnásť rokov Róm, že každý desiaty človek na Slovensku bude Rómom. Máme sa z toho tešiť alebo sa tejto populačnej prognózy obávať?
Ani jeden z europoslancov sa na túto tému nevyjadril, aj keď všetci vieme, že je to už celoeurópsky problém, ktorý samotné Slovensko nezvládne. Myslím si, že by sme novým aj staronovým europoslancom, skôr než nám zasa zmiznú v Bruseli, mali ešte dôrazne pripomenúť, že tento problém nás všetkých zaujíma viac ako túlavé psy v Rumunsku alebo klietky pre sliepky a ošípané. Čo keby niekto z nich, pokiaľ je ešte plný elánu, navrhol projekt podobný zamestnávaniu mladých ľudí do dvadsaťdeväť rokov s tým rozdielom, že by doň boli zahrnuté povinnosti alebo riešenia štátu zamestnávať čo najviac Rómov. Veď práve pre toto etnikum je charakteristická stratená nie iba jedna generácia, ale takmer celá populácia, ktorá vyrastá po revolúcii 1989. Ak chcú Rómovia skutočne pracovať, ako tvrdia ich lídri, treba im to umožniť a vymyslieť a presadiť v Bruseli či Štrasburgu podobný projekt s príslušnou legislatívou, aký vznikol pre zamestnávanie mladých ľudí. Od našich europoslancov očakávame, že budú na túto tému vystupovať oveľa dôraznejšie a častejšie.
Rudolf SLEZÁK