S arcibiskupom Bratislavskej arcidiecézy S. Zvolenským o aktuálnych problémoch
Nový pápež dáva svetu novú nádej
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY
Rozhovor s arcibiskupom Bratislavskej arcidiecézy Stanislavom ZVOLENSKÝM sa uskutočnil bezprostredne po voľbe nového pápeža Františka. Médiá nielen na Slovensku, ale aj vo svete prikladali voľbe pápeža veľký význam. Navyše na Slovensku si pripomíname 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a s účasťou Benedikta XVI. sa na oslavách nerátalo. Nový pápež dáva novú nádej. Biskupská konferencia Slovenska upravila vystupovanie klerikov a zasvätených osôb v médiách, čo tiež vyvolalo značný mediálny ohlas. Bolo sa teda o čom s otcom arcibiskupom S. Zvolenským rozprávať.
● Ako hodnotíte program národnej púte do Ríma na konci pontifikátu Benedikta XVI.?
Národná púť sa uskutočnila pri príležitosti 1 150. výročia príchodu našich sv. vierozvestcov Cyrila a Metoda do Ríma a pri príležitosti Roku viery. Stala sa vzácnou a až dojímavou príležitosťou nielen navštíviť hrob sv. Cyrila v Bazilike sv. Klementa, sláviť tam liturgiu a pripomenúť si úctu sv. Cyrila a Metoda k pápežom, ktorí sprevádzali ich život, no zároveň byť aj pri hrobe sv. Petra v Bazilike sv. Petra a stretnúť sa so Svätým Otcom Benediktom XVI. v deň, keď mal poslednú audienciu pre veriacich na Námestí sv. Petra. Takže naša národná púť stretnutím s Benediktom XVI. na jeho poslednej audiencii dostala osobitný rozmer. Svätí bratia svojím talentom umožnili, aby sa na Slovensku prehĺbilo kresťanské posolstvo, posolstvo evanjelia a našou národnou púťou sme si toto posolstvo pripomenuli. Pritom sme si uvedomili, že v cirkvi aj poprední predstavitelia slúžia tomu, čo je vyššie ako každý z nich. Ako to aj pápež Benedikt XVI. pripomenul: Cirkev je Božia. Všetci nástupcovia sv. Petra nás upozorňujú, že svoj život obetovali, aby slúžili tomu, čo je vyššie ako oni. Teda vedomiu, viere o Božom pôvode sveta, o Božom pôvode jestvovania každého z nás. A o našom aj vznešenom poslaní žiť život na spôsob Ježiša Krista.
● Ako prijala Biskupská konferencia Slovenska abdikáciu Benedikta XVI. vzhľadom na to, že ide o ojedinelú záležitosť v dejinách cirkvi?
Bolo to pre nás veľké, neočakávané a aj bolestné prekvapenie. Tak ako vždy, keď sa od nás vzdiali niekto, koho máme radi. Lebo je zrejmé, že Benedikt XVI. sa vzdaním úradu utiahne do súkromia. Benedikt XVI. bol pre nás veľmi príťažlivý, lebo rozprával hlboko a zároveň zrozumiteľne o tom, čo Ježiš Kristus znamená pre súčasného človeka, čo môže znamenať cirkev, čo Boh. Obdivovali sme jeho veľkú vnútornú slobodu i skutočnosť, s akou ľahkosťou a pokojom prijíma posledné obdobie svojho života. Zostáva veľkým svedkom viery.
● Pre Slovákov abdikácia Benedikta XVI. a zvolenie Františka vytvorili nádej, že sa pápež predsa len zúčastní na oslavách veľkého jubilea. Český kardinál Dominik Duka priznal, že už počas konkláve pozval Svätého Otca na návštevu Českej republiky. Neuvažujete o tom, že by pápež mohol spojiť návštevu Velehradu s Nitrou?
Arcibiskup Stanislav Zvolenský je veľmi príjemný človek, z ktorého vyžaruje pokoj.
Čo sa týka pozvania Svätého Otca Františka pánom kardinálom Dukom, nemáme o tom oficiálne informácie. Je veľmi pravdepodobné, že sa o to usilujú či predstavitelia katolíckej cirkvi v Čechách či štátni predstavitelia Českej republiky. Rovnako biskupi na Slovensku, v mene našich veriacich máme pripravený list, ktorým sa chceme obrátiť na nového pápeža s tým, že by sme ho pri príležitosti veľkého jubilea príchodu sv. Cyrila a Metoda radi privítali na Slovensku. Či by stretnutie nejakým spôsobom bolo koordinované aj s inými štátmi, konkrétne s Českou republikou, k tomu sa v tejto chvíli neviem vyjadriť. Samozrejme, že našou túžbou je predovšetkým privítať Svätého Otca na našom území.
● Teda v Nitre?
V Nitre by to bolo výborné. Ak by nevyhovoval taký skorý termín, teda už začiatkom júla, sme otvorení pre akýkoľvek iný termín. Dôležité je, aby Svätý Otec mal možnosť prísť. Je pravda, že aj naši svetskí predstavitelia, predovšetkým prezident Slovenskej republiky, už pozvali nového Svätého Otca na návštevu Slovenska. Svätý Otec bude mať teda informácie o tom, že na Slovensko ho pozývajú biskupi v mene všetkých veriacich i najvyšší svetský predstaviteľ SR.
● Je zaujímavé, ako hodnotíte Svätého Otca Benedikta XVI., pretože keď nastupoval po Jánovi Pavlovi II. zdal sa neosobný, akademický, nezdal sa až taký príťažlivý pre ľudí. A keď odchádzal, veriaci sa s ním neskutočne spontánne lúčili. Zrejme až vtedy si kresťanský svet uvedomil, aký hlboko zmýšľajúci pápež to bol. A ako blízko mal k ľuďom. Aký dojem na vás urobil nový pápež František?
Čo sa týka nového Svätého Otca Františka, sme v istej nevýhode, lebo musíme priznať, že ho natoľko nepoznáme. To konštatovali slovenskí biskupi v deň zvolenia Svätého Otca na spoločných duchovných cvičeniach.
● Ale kandidoval už v roku 2005, keď sa pápežom stal Benedikt XVI., takže nemohol byť taký neznámy...
Iste, v zbore kardinálov neznámy nemohol byť, lebo podľa neoverených informácií mal hlasy už v predošlom konkláve, keď bol za pápeža zvolený Benedikt XVI. Hovorí sa tiež, že v ostatnej voľbe František získal až 90 hlasov, čiže počet značne prevyšujúci nevyhnutnú dvojtretinovú väčšinu. Keď bol nový Svätý Otec zvolený, boli sme na duchovných cvičeniach a mali sme istým spôsobom výhodu, lebo naše duchovné cvičenia viedol páter Marko Rupnik, slovinský jezuita. V minulosti bol viackrát v kontakte s dnešným pápežom, tak nám o ňom poskytol niekoľko informácií. Sám Svätý Otec už o sebe vyslal jasné posolstvo a dostupné sú nám aj informácie z jeho života, jeho rozhodnutia z minulosti. Ostatní biskupi i ja osobne s prekvapením i obdivom konštatujeme, aké mnohoraké môže byť realizovanie evanjelia v životoch ľudí. Poslední pápeži veľmi príkladným spôsobom realizovali nasledovanie Ježiša Krista, a predsa nachádzame v nich dosť veľké rozdiely. Nuž v tom je iste aj to bohatstvo rozličných talentov, darov. V čom ten-ktorý pápež vynikne. A vidíme, že Svätý Otec František má veľký talent preukázať empatiu voči ľuďom, veľmi zreteľne ju cítia a iste je človekom, ktorý má veľký zmysel pre sociálnu spravodlivosť a sociálne ťažkosti.
● Veď pochádza z takého prostredia, kde to mohol zažiť.
Áno, zažíval mnohé sociálne rozdiely a sociálnu nespravodlivosť. Pochádza z Južnej Ameriky a vidno, že hlboko rozumie mentalite španielsky hovoriaceho sveta, ktorá je pomerne emotívna, plná silných citov. Dokáže osloviť veľkú časť ľudí aj z iných kútov sveta. Jeho vyjadrenia sú síce jednoduché, robí to však zámerne, aby zdôraznil podstatu cirkevného posolstva. Opakovane sa v jeho príhovoroch objavujú odkazy na Ježiša Krista ako na centrum všetkého. Máme z neho radosť a v tejto chvíli môžeme len povedať, vďaka Bohu, že máme takého pápeža.
● Má nejaký význam skutočnosť, že pochádza spomedzi jezuitov?
Je to svojím spôsobom tiež istá štatistická rarita, lebo je prvým pápežom pochádzajúcim z rádu jezuitov. Rehoľná spoločnosť jezuitov je známa ako spoločenstvo osobitne verné pápežovi. Okrem troch klasických sľubov – chudoby, čistoty a poslušnosti, skladajú aj štvrtý – sľub osobitnej vernosti a poslušnosti pápežovi. No v tejto chvíli František je už pápežom, je v inom postavení ako člen rádu jezuitov. Je pochopiteľné, že ako pápež bude rozumieť aj potrebám, prípadne ťažkostiam života ľudí, ktorí žijú rehoľným spôsobom života.
● František pochádza z Argentíny, kde vzniklo hnutie teológie oslobodenia a kde má silné zázemie. Kritici cirkvi očakávajú od nového pápeža, že bude konať pod vplyvom tohto hnutia. Aké zmeny v cirkvi sa teda dajú očakávať?
Zo života pápeža je zrejmé, že počas svojho pôsobenia ako arcibiskup v Buenos Aires bol konfrontovaný aj s otázkami teológie oslobodenia. Z dostupných informácií vieme, že on sám nesúhlasil s myšlienkami teológie oslobodenia, hoci majú veľký zmysel pre sociálnu spravodlivosť. Teda principiálne súhlasí s tým, že sa treba usilovať pomôcť ľuďom, ktorí sú sociálne slabší, ale nesúhlasí s nástrojmi, ktoré odporúča teológia oslobodenia. Je známy prípad, ako sa snažil pomôcť jednému kňazovi, predstaviteľovi teológie oslobodenia, keď sa stratil počas vlády vojenskej junty, hoci s ním názorovo nesúhlasil. Nestotožňuje sa však s teológiou oslobodenia, lebo obsahuje nielen riešenia sociálnych ťažkostí, ale aj pozmenené interpretácie vieroučných princípov, napr. možnosť slávenia svätej omše bez kňaza.
● Teda sekta?
Áno, presne tak. Čiže oni popri snahe pomôcť riešiť sociálne problémy, prinášajú aj iné chápanie niektorých základných teologických princípov a vytvárajú akoby nové náboženské spoločenstvo, alternatívu k jestvujúcej katolíckej cirkvi a s tým sa nedá súhlasiť.
● Médiá priam pestujú vatikánske kauzy a práve tieto okolnosti a na prvý pohľad značné rozdiely medzi Benediktom XVI. a Františkom využívajú na špekulácie o tom, čo sa deje v cirkvi. Nastoľujú otázky, či Benedikt neodstúpil práve preto, že nestačil na výzvy doby, a či František urobí v cirkvi poriadok. Je cirkev vo svete aj u nás v takom zlom stave, že by bolo treba o tom až takto špekulovať?
Samozrejme, že vo vonkajších prejavoch Benedikta XVI. a Františka sú rozdiely. Ale interpretácie, akými vysvetľujú tento rozdiel niektoré médiá, nepokladám za primerané. Chápem, že môže byť mediálne príťažlivé, všímať si práve to, čo je rozdielne. A je celkom možné, že zámerne zdôrazňujú rozdiely medzi nimi, aby vytvorili dojem, že cirkev je v rozkole. Je pozoruhodné, že si nevšímajú, v akom nesmiernom množstve skutočností Benedikt XVI. a František sú rovnakí, a som presvedčený, že nasledujúce dni to budú len potvrdzovať. Katolícka cirkev je spoločnosťou, kde sú ľudia so všetkými prednosťami a slabosťami. Nemyslím si, že miera ťažkostí katolíckej cirkvi v súčasnosti by nejakým, osobitne veľkým spôsobom prevyšovala mieru ťažkostí, ktoré mala v minulých desaťročiach. Čo je zreteľne prevyšujúce, je ich mediálne zdôrazňovanie. Avšak mohli by sme to zobrať aj pozitívne a mediálny tlak premeniť na výzvu na čo najrýchlejšie prekonávanie jestvujúcich problémov.
● Mnohým kritikom cirkvi sa nepáči jej bohatstvo. František už tým, že prijal meno Františka z Assisi vzbudzuje u niektorých očakávania, že tak ako František z Assisi sa zriekol rodinného bohatstva, zriekne sa ho aj cirkev. Je to reálne?
Cirkev bude vždy z určitého hľadiska pokladaná za bohatú, lebo je vlastníkom umeleckých diel, stavieb ťažko vyčísliteľnej hodnoty, všetkého toho, čo v priebehu dvadsiatich storočí vysoko talentovaní ľudia z vlastnej viery v Boha boli ochotní vytvoriť ako prejav svojej viery v tomto pozemskom živote. A keďže cirkev hodnoty po stáročia opatruje, istým spôsobom môže byť toto nesmierne kultúrne bohatstvo pre niekoho zdrojom obdivu, prípadne závisti. Bohatstvo cirkvi je predovšetkým v umeleckých dielach a stavbách, z ostatných majetkov financuje svoju činnosť. Vo väčšine prípadov ide o činnosť, ktorá prináša iba duchovný zisk. A na to sa zabúda, cirkev koná veľmi veľa činností, ktoré sú z pohľadu sveta „stratové“, nerozmnožujú materiálne hodnoty, ale ich spotrebúva, aby mohla byť poskytnutá duchovná služba. Napríklad služba misionárov, ktorí ukazujú dôležitosť viery neveriacim. Cirkev poskytuje aj vzdelávanie vo svojich školách katolíkom i nekatolíkom, ba aj neveriacim, alebo poskytuje službu charitatívneho charakteru. Vo všetkých týchto činnostiach cirkev poskytuje službu a tá musí byť z niečoho financovaná. Na druhej strane nemá zmysel popierať, že tak ako vo všetkých veľkých spoločnostiach aj v cirkvi sa v jednotlivých prípadoch stane, že tieto hodnoty niekto z nejakého dôvodu môže použiť na vlastné obohatenie sa. Ale zdôrazňovanie jednotlivých prípadov je neprimerané voči nesmierne veľkému množstvu pozitívnych činností, ktoré cirkev svojím majetkom dennodenne v službe pre dobro ľudí bez ohľadu na ich vieru robí.
● Konferencia biskupov Slovenska (KBS) prijala opatrenie voči vlastným kňazom, ktorí by sa nemali na verejnosti slobodne vyjadrovať. Ako si treba vysvetliť zákaz vystupovania klerikov v médiách bez povolenia nadriadených?
Rozhodnutie KBS vydať normy o vystupovaní kňazov v médiách v mene cirkvi je rozhodnutie, ktoré nevychádza z nejakej osobitnej iniciatívy KBS. V základnom zákonníku katolíckej cirkvi, v Kódexe kanonického práva jestvuje zákon požadujúci, aby jednotlivé konferencie biskupov podrobnejšie stanovili pravidlá pre vystupovanie kňazov v médiách, keď hovoria o dôležitých otázkach viery a mravnosti, aby sa cez tieto vynikajúce prostriedky, akými sú médiá, mohla poskytovať správna a istá náuka. Istá v zmysle, že nebude deformovaná.
● Vy ste pocítili nejakú deformovanosť?
My sme skôr pociťovali určitú podlžnosť voči tomu, že sme tieto normy už v minulosti nepripravili. Zosumarizovali sme teda všetky požiadavky z Kódexu kanonického práva, na ktorých sme pracovali niekoľko mesiacov. Chceme byť konferenciou, ktorá plní požiadavky Kódexu kanonického práva, a práve bod, o ktorom hovoríme, vyvolal veľký mediálny záujem.
● Nie je to nič prekvapujúce, veď liberálne médiá vyhľadávajú práve kňazov, ktorí sa radi vyjadrujú proti cirkvi.
Samozrejme, že ich potom rozčúli, keď KBS nejakým spôsobom oznámi, že bude určovať, kto bude v našom mene hovoriť. Neznamená to však, že nechceme používať prostriedok, akým médiá sú, aby sme mohli poskytovať svoje stanoviská a aj posolstvo evanjelia. Je zrejmé, že mnohí kňazi, ktorí doteraz vystupovali v médiách a ich vystupovanie bolo príťažlivé pre verejnosť a zároveň primerané aj z hľadiska katolíckej náuky, že títo kňazi budú môcť vo svojej činnosti pokračovať.
● Ktovie, či to médiá nebudú chápať aj tak, že cirkev chce niečo schovávať, tajiť.
Táto interpretácia môže niekomu napadnúť, že chceme umlčať kritikov. Nie, nechceme umlčať kritiku robenú v duchu evanjelia. Ale nemôžem súhlasiť s tým, že dobro na svete sa rozmnožuje škandalizáciou osôb. Cirkev má svoje pravidlá, akým spôsobom sa môže aj kritika v cirkvi uskutočňovať. Moderná doba prináša cez médiá možnosť zdôrazňovať niektoré informácie bez toho, aby zároveň mala aj schopnosť zhodnotiť mravnú hodnotu týchto informácií. Inými slovami, veľké nebezpečenstvo médií je v tom, že môžu rozmnožiť nepravdivú informáciu a poškodiť dobré meno niektorého človeka. A oprava takejto informácie nie je taká jednoduchá, ako bolo jej rozšírenie.
● Patríte k mladej generácii kňazov. Vyhovuje vám dnešná podoba cirkvi?
Vonkajšie prostredie sa istým spôsobom vyvíja a cirkev si vždy musí klásť otázku, akým spôsobom žiť v tomto konkrétnom prostredí. Lebo sme si vedomí toho, že cirkev tvoria ľudia, ktorí okrem toho, že sú členmi cirkvi, sú aj súčasťou nejakej svetskej spoločnosti s jej mentalitou. Ale práve v tom je veľkosť cirkvi, že do života spoločnosti vnáša aj také zdravé napätie, lebo do ľudskej spoločnosti prináša svedectvo o jestvovaní Boha. A to napätie, ktoré vyvoláva svedectvo o jestvovaní Boha, je napätím medzi tým, čo chce človek, a tým, čomu ľudia cez posolstvo Svätého písma môžu porozumieť, že chce Boh.