Ivan BROŽÍK
Taliansky humanista Giorgio Vasari považoval gótsku kultúru za zmes primitivizmu a barbarstva. Éru, ktorú symbolizoval vertikalizmus, zoštíhlenie a odhmotnenie. A ešte chrliče. Ťažko nájsť toto slovo v niektorom z našich jazykových slovníkov. Nie je však nespisovné a nie je ani neaktuálne. V gotike chrliče slúžili na odvod vody zo strechy. Pravdepodobne toto slovo najnovšie použil predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško, keď posudzoval nové návrhy ministra školstva Dušana Čaploviča.
„Nemá význam, aby naše vysoké školy fungovali ako chrliče adeptov do zástupov nezamestnaných na úradoch práce,“ povedal. Obchod so vzdelaním sa stal jedným z najvýnosnejších spôsobov podnikania na Slovensku. Presnejšie, obchod s osvedčením o dosiahnutom vzdelaní. A tovarom sa stalo maturitné vysvedčenie aj vysokoškolský diplom. Stačilo rozhodnúť sa založiť si školu – od materskej až po vysokú – a o trvalý zdroj financií prostredníctvom štátnych dotácií bolo postarané. Kým tie materské škôlky si ako doplnkový biznis zakladali aj vyslúžilé a vcelku už na nič nehodiace sa missky, vysoké školy boli už dielom organizovaných mozgov, ktoré odsúdili štát a daňových poplatníkov – teda nás všetkých občanov – do úlohy dojnej kravy. Dôsledkom takejto sebeckej podnikateľskej arogancie je však nielen to, že sa niekomu skladáme na jeho osobné hmotné pôžitky, ale aj devalvácia vzdelania, ak ho ktosi nadobudol kdesi v „Hornej-Dolnej“ pri garancii lietajúcich a niekoľkonásobných úväzkárov – novodobých profesorských drotárov nosiacich vo svojich torbách diplomy a doktoráty.
Všimli ste si, koľko našich predstaviteľov, politikov, poslancov cteného parlamentu vstúpilo do sveta politiky bez zbierky titulov pred a za menom a naopak koľko ich už ako JUDr., PhDr. či magister alebo iný „pudr“ z politiky odchádzalo? A zjavne bez zázračných vlastností univerzitu zázračne dokončili ani nie po pol roku navštevovania – nie štúdia. Určite to nemá nič spoločné s korupciou a určite to nemá nič spoločné s rozdávaním diplomov na požiadanie?
Minister Dušan Čaplovič sa podujal nastoliť v rezorte aj v tomto smere znovu normálne pomery a zvýšiť jeho prestíž. Nečudo, že sa mnohí podnikatelia s pochybne získaným osvedčením o vzdelaní, búria. Vzpierajú sa hlupáci, ktorí vedia, že na nijakej škole by v normálnych, bežne náročných pomeroch titul nezískali. A nečudo, že sa búria obchodnícke skupiny, ktorých živnosťou bola korupcia v systéme vzdelávania. Naopak, je charakteristické, že neprotestujú múdri nadaní mladí ľudia, že neprotestujú vysokoškolskí pedagógovia, ktorí si vážia svoje vedné disciplíny, ale najmä sami seba. Dokonca ani kvalitné vzdelávacie ustanovizne nie sú proti. Sú si vedomé, že konkurencia musí byť, musí to však byť dôstojná konkurencia. Profesor Čaplovič vypína nefunkčné a neefektívne chrliče. Alebo tiež zmes primitivizmu a barbarstva vo vzdelávacom systéme, ktorý tak nastavili pravicové (nehumanistické) vlády.