Niekdajšie konšpiračné eštebácke byty sa bez začervenania zmenili na „gorilie“
Anton BLAHA
Je pochopiteľné, že sa ľudia búria, znepokojujú, demonštrujú. Sú to protesty proti manipulácii s pravdou, proti čiernej ekonomike a svojvôli kapitálu, podobné tým, čo nedávno prebehli Spojenými štátmi americkými i západnou Európou. Tieto výbuchy nemajú lídra ani ideológiu, ľavú ani pravú orientáciu, majú však hlboké ľudské rozhorčenie.
Gorila zamorila najmä naše duše. Na znečistené vody fenolom či splaškami máme merače, na znečistené ovzdušie sú emisné normy, hoci aj s nimi sa kšeftuje namiesto ich rešpektovania. Na zamorenie našich myslí nemáme nijaké prístroje. Musíme sa spoľahnúť len na seba, sami spoznať stupeň zneváženia statusu občana.
■ ŽIVÁ BYTOSŤ
Prvá vec, ktorá mi z kauzy vyplýva, je, že Gorila nie je vymyslená stvora, ale živá bytosť tohto systému, s ktorou určití politici komunikujú, sedávajú za jedným stolom, radia sa s ňou a rokujú, je ich dôverná partnerka a plnohodnotný kolega. Tajné služby ju len pomenovali. Ale ako kedysi Golemovi aj jej vdýchli kyslík do pľúc a vliali krv do žíl politici. A tí sa nazdávajú, že ju možno aj kedykoľvek odsunúť, zaprieť a zradiť, nepoznať ju, zrieknuť sa jej, najmä ak už poslúžila. Stopy na duši ľudí i v politike však zostávajú a sú zreteľnejšie i trvalejšie ako prvé kroky kozmonautov na Mesiaci.
Druhá je premena, ktorá sa posledné dve desaťročia odohrala: eštebácke byty sa bez začervenania zmenili na „gorilie“. Možno modernejšie a komfortnejšie, veď sa transformovali pre schôdzky bossov vo vážnom štátnom záujme. Alebo sú to azda nové konšpiračné miesta disidentov tentoraz bojujúcich proti demokracii? Nie, to už nie sú len konšpiračné byty, ale priam centrá zápasu proti slobode, trójske kone novej civilizácie v boji proti ľudskosti. Čudujeme sa, že ľudia sú zhrození, opustili pohodlie svojich príbytkov a vyšli do ulíc?
■ ZMENA SYSTÉMU
Tretia vec, ktorá ma šokovala, je zdanlivá nevšímavosť k tejto metóde. Veď Gorila predsa roky žila medzi nami, mnohí o nej vedeli – a nič s ňou nerobili, ba ešte ju aj prikrmovali! Pardon, dali skartovať originálne nahrávky. Zahladili všetky stopy. Ako keby môjmu psovi niekto nasypal na pachovú trasu štipľavú papriku. Pes začne kýchať, krútiť sa, bezradne pobehovať, ďalej sa nepohne – a ani nemôže nič vystopovať. Aj my tak kýchame, kašleme, krútime sa okolo Gorily ako pred horúcou stopou posypanou korením, ale ďalej sa z miesta sotva pohneme.
Poznáme tie symbolické slová ťažko chorému Lazarovi: Vstaň a choď! Ale KAM? Kam má občan ísť so svojou beznádejou a bezradnosťou? Voliť? Voliť!
Lekári hovoria, že najťažšia vec v ich práci je, keď sa ocitnú v stave bezmocnosti... Aj v prípade Gorily by bola najhoršia alternatíva našej spoločnosti – bezmocnosť. Nemať východisko, nevidieť svetlo, nevedieť si pomôcť, trčať po krk v trasovisku zamorenom gorilím trusom. V tom je podstata demonštrácií: aby sa politici nevyzúvali zo zodpovednosti, aby spolu s ľuďmi hľadali a predkladali riešenia.
■ NENÁHODNÉ PODOBENSTVÁ
Nijaká politická elita však s ničím pozitívnym neprišla. Nebolo by treba naozaj prepriahať? Východisko vidím v inom: demonštrácie tisícok ľudí sú vo svojej podstate referendom. Jeho témy sú jasné: zmena volebného systému na väčšinový, odvolateľnosť poslancov a tak ďalej.
Štvrtá otázka, ktorá mi prichádza na myseľ, je otázka moci. Kto tu vlastne vládne? Ľudom zvolené zastupiteľské orgány alebo Gorila? Jej tvorcovia či voliči? Odpoveď je pre občana frustrujúca. Popri vážne sa tváriacich inštitúciách, ktoré nám poskytujú zdanie demokracie, z pozadia, z hmly konšpiračných bytov vystupujú skutoční vládcovia tejto spoločnosti. Všimnime si ich. O chvíľu ich zas neuvidíme. A potom, keď všetko prehrmí, sa zas budú seriózne tváriť a budú rozhodovať o našich osudoch.
A nakoniec mi napadá ešte jedna súvislosť. Kedysi pred desaťročiami jasnozrivý Orwell napísal v Zvieracej farme (1984) viaceré podobenstvá o formách degenerovaného vládnutia a pokriveného chápania demokracie. Mysleli sme si, že sme sa toho zbavili. Moja otázka znie: Nemáme opodstatnenie použiť jeho podobenstvá aj v období, ktoré prežívame, aj v súčasnej ríši hanby a zla?