Malý Maďar získal veľkú funkciu. Hneď chcel zaujať bombastickým vyhlásením, ktoré každého presvedčí o jeho veľkosti. Vraj Maďari sú jedinou krajinou, ktorá susedí len sama so sebou. Také niečo si nedovolí povedať ani oranžový boss na čele najväčšej svetovej veľmoci. Raz mi povedal brat veľkého komunistu Jánosa Kádára: „Tamáš, my Maďari raz doplatíme na našu rozdrapovačnosť. Vždy si myslíme, že sme niečo viac ako ostatní. Hovoríme tomu cifra nyomorúság. To keď sa človek štylizuje do polohy, od ktorej má v skutočnosti veľmi ďaleko.“ Keď som si tento termín vygúglil, na displeji sa mi objavil jeho význam – vraj „ozdobená bieda“. Kádár sa s bratom veľmi podobali. Mali síce jedného otca, ale ten doprial každému svoju vlastnú matku. A tak jediné, čo mali títo dvaja spoločné, bola ich fyzická podoba. Kádárov brat si často robil žarty, že aj tá maďarská komunistická strana sa tvári ako „maďarská kráľovská strana“.
Oproti takejto, historicky viackrát potvrdenej nafúkanosti Maďarov vždy stála slovenská ústupčivá holubičia povaha. Lebo – aj to je historicky potvrdené – v našej náture je priveľa bírešskej DNA. My radšej ustúpime, lebo nechceme problémy, lenže každý agresor si mierumilovnosť a ústupčivosť vždy vysvetľuje ako slabosť a podľa toho aj koná. Historik Anton Hrnko bol prvým slovenským ústavným činiteľom, ktorý otvorene presadzoval samostatnú Slovenskú republiku. Vždy argumentoval vecne, opieral sa o fakty, trpezlivo vysvetľoval výhody samostatného štátu pre národ, ktorý tu bol dlhšie, než sa oficiálne, prostredníctvom zapredaného mainstreamu zanovito tvrdí.
Aký to rozdiel od prešpekulovaných kádehákov, ktorí najprv v československom zákonodarnom zbore všetci do jedného hlasovali proti samostatnej Slovenskej republike, aby sa po jej vzniku takmer všetci schizofrenicky usilovali stať slovenskými prezidentmi. Prešpekulovaný Matovič v snahe získať hlasy aj v maďarskom teréne južného Slovenska úradne umožnil vyučovanie slovenského jazyka ako „nepovinného“ predmetu. V obciach s prevahou maďarských občanov sa teda nedajú presadiť slovenské triedy, čo je v národnom štáte veľmi čudné. Nepoznám vo svete štát, ktorý by rezignoval na používanie oficiálneho štátneho jazyka v niektorej svojej časti.
Salámovou metódou tak ideme postupne od názvov obcí na tabuliach cez reč na školách a úradoch, postupne vari cez oficiálnu autonómiu, až po priradenie k „materskému“ štátu? Ako si to má človek inak vysvetliť? Že hádam preháňam? Pozorne si naštudujte revizionistickú maďarskú Koncepciu rozvoja karpatskej oblasti 2014 – 2030 a mnohé ďalšie jej podprogramy, v rámci ktorých sa aj na našom území realizuje množstvo najrôznejších aktivít.
Oficiálne neporušujú žiaden zákon. Či už ide o nenápadné skupovanie zaujímavých nehnuteľností, netajenú podporu pre mnohé kultúrne podujatia alebo športové kluby zo štátnych zdrojov Maďarskej republiky. Iredentistické spolky slávnostne odhaľujú po Slovensku sochy rôznym pohlavárom, z ktorých mnohí dokázateľne škodili a ubližovali Slovákom. V roku 2024 sa dokonca údajne pod rúškom digitalizácie tajne plánovalo pomaďarčovanie systému školskej správy! Tieto veci sa v médiách hlavného prúdu nedozviete.
Anton Hrnko už dlho upozorňuje na fakt, že u nás nemáme ujasnenú menšinovú politiku: „Zástupcovia Slovenska nevedia zrozumiteľne vysvetľovať národnoštátne záujmy v práci s menšinami, a preto si každý robí, čo chce. Maďarské ukrivdené ‚nároky‘ nemajú racionálny podklad. Trianonská mierová zmluva pokladala všetkých za rovnocenných nasledovníkov uhorského štátu. Maďarsko susedí so štátmi, ktoré boli tak ako ono vyčlenené z historického Uhorského kráľovstva. Ten, kto chce oživiť snahy o iredentu, nech sa pozrie, ako dopadla Juhoslávia. Tisíce ľudí sa tam budú ešte vari sto rokov nenávidieť.“
Vo všeobecnom huriavku počas kovidového šialenstva zanikla veľmi zaujímavá informácia. V Maďarsku robila prestížna medzinárodná inštitúcia celoplošný výskum DNA. Presný počet respondentov si už nepamätám, ale jeho šokujúci výsledok nezabudnem. Vyše deväťdesiat percent obyvateľov Maďarska – a teraz sa podržte – má vraj slovanskú DNA! To určite nie je len vplyv veľkého počtu slovenských murárov, ktorí stavali Budapešť.
Text: Tomáš KUŤKA – Foto: Internet
