Básnik dreva s farbami rodnej zeme

Text a foto: Ivan KRAJČOVIČ

Dušana Samuela JURKOVIČA si každý na Slovensku vybaví najskôr ako autora Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Už menej je známe, že  moravské Luhačovice mu vďačia za svoj terajší výzor, aj keď sa z jeho pôvodných stavieb dodnes zachovalo iba osem. Všetky patria medzi poznávacie budovy tohto kúpeľného mesta a vytvárajú jeho kolorit.

Narodil sa do rodiny národovcov v Turej Lúke v roku 1886, dnes je časťou Myjavy.  Zomrel v Bratislave v decembri 1947, ale potom jeho ostatky preniesli a dnes spočíva v Brezovej pod Bradlom. Rodina sa tam na istý čas presťahovala a mala k obci vzťah. Otec bol podporovateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič, ktorý žil v rokoch 1796 ‒ 1873, bol učiteľ, národný buditeľ, organizátor družstevníctva a zakladateľ prvého úverového družstva v Európe ‒ Gazdovského spolku v Sobotišti. Bol aj podporovateľom Ľudovíta Štúra, zakladateľom čitateľských spolkov a školských knižníc.

V životopisoch  predkov možno nájsť rodinné prepojenie so štúrovskými rodinami. Blízkym príbuzným Dušana Jurkoviča bol jeho strýko Jozef Miloslav Hurban, ktorého manželka Anna Jurkovičová bola prvá slovenská ochotnícka herečka. Bratrancom bol zase spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský. Odkaz Dušana Jurkoviča dodnes chráni jeho vnučka Katarína Salayová-Jurkovičová, ktorá sa venuje sprístupňovaniu jeho architektonického dedičstva. „Navštevuje aj Luhačovice,“ povedala mi Veronika Jakobová z Cestovní a informační agentury Luhanka, ktorá ma po stopách Jurkovičových stavieb na obhliadke mesta sprevádzala.

• SLOVANSKÁ STOPA

Dodnes zdobia Luhačovice jeho stavby ‒ ako Jurkovičov dom z roka 1902. Prestaval Janov dom z 18. storočia, spojil dohromady dve stavby a navrhol aj interiér. Je jednoznačne najkrajším hotelom v Luhačoviciach. Bol zakladateľom ľudovej secesie, jeho rukopis vonkajších múrov obsahoval vyrezávané kvety, motívy ľudového ornamentu a výšiviek,  navyše farebne mimoriadne výrazné. V roku 2002 ho citlivo zrenovovali a doplnili o bazén, saunu a reštauráciu. Mal rád kvet bedrovník, nájdeme ho štylizovaný na mnohých stavbách aj dnes. Dokonca ním ozdobili najnovší sprístupnený prameň minerálnej vody Vincentka pod názvom  Nový Jubilejní z roka 2013 medzi Jurkovičovým domom a vilou Alpská ruža.

Ďalej je to Vodoléčebný ústav z roka 1909, Slnečné kúpele, ktoré prešli rekonštrukciou v roku 2023. Spomenúť treba stavby, ako je Vila Valaška alebo Slovácká bouda z roka 1906, ktorá bola v roku 2002 zničená pri požiari. Navrhol aj drobnejšie stavby, ktoré sa dodnes zachovali. Drevený Hudobný pavilón bol postavený v roku 1903, hrala tam kúpeľná kapela pre hostí, dnes stojí v parku pri vile  Jestřabí. „Tento hotel je jedinou Jurkovičovou stavbou, ktorá nevznikla prestavbou starších budov, ale bola vypracovaná od základov v rokoch 1902 až 1904. Jej súčasťou bola aj japonská záhrada s jazierkom, otváral ju osobne vtedajší japonský veľvyslanec,“ hovorí Veronika Jakobová „Bohužiaľ, dnes je zanedbaná, jazierko ostalo, ale zachovala sa iba jedna socha japonskej gejše.“

• MÚR CTI

Ak zablúdite do tohto malebného mesta, na architekta Dušana Samuela Jurkoviča narazíte vari všade. Na pešej zóne je jeho pamätná tabuľa medzi menami na Múre cti tých, ktorí Luhačovice navštívili, aj keď tam nezanechali taký trvalý odkaz ako on. Ide o netradičnú obdobu chodníku slávy, tu sú vytesané na stene. Sú tu aj slovenské mená. Napríklad operný spevák Janko Blaho a politik Milan Rastislav Štefánik; z českých Otto Serényi a MUDr. František Veselý, neskorší riaditeľ akciovej spoločnosti kúpeľov. Ten sa vtedajšie moravské kúpele rozhodol prebudovať na moderné centrum a oslovil Jurkoviča so zámerom vytvoriť ojedinelý architektonický koncept inšpirovaný ľudovou secesiou a karpatskou architektúrou.

Sú tam známe mená ako prozaik a dramatik Alois Jirásek, herci Oldřich Nový, Ján Werich, Vlasta Burian, Nataša Gollová, ktorá sa preslávila úlohou vo filme Martina Friča  Eva tropí hlouposti alebo Císařův pekař – Pekařův císař, secesný maliar Alfons Mucha Karel Čapek, prezidenti T. G. Masaryk a Edvard Beneš.

• STAVITEĽ A SKLADATEĽ

Jurkovič sa v kúpeľoch spriatelil so skladateľom Leošom Janáčkom, hoci boli rozdielnej povahy. On bol uzavretý a druhý, dnes by sme ho nazvali z francúzskeho označenia bonviván, milujúci život. Má v parku oproti domu Inhalatorium bustu na mramorovom podstavci z roka 1954, dielo českého sochára Karla Pokorného. „Aj túto stavbu navrhol Dušan Jurkovič, ale bola drevená, schátrala,  a tak v rokoch 1922 ‒ 1923 bola zbúraná a nové inhalatorium vypracoval architekt Skřivánek,“ hovorí Veronika Jakobová.

Jeho blízkym priateľom bol aj secesný maliar svetového formátu Alfonz Mucha. V roku 1932 dokončil v Nice alegorický obraz, ktorý nazval Buď pozdravený požehnaný prameň zdravia! Dnes je v empírovej jedálni v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. Ukradli ho v roku 2000, polícia ho našla až o šesť rokov. Zomrel v roku 1939 po výsluchu gestapom. Aj také sú konce velikánov.

Luhačovice navštívil Janáček prvýkrát v júni 1886. Vo vile Vlastimila, tiež od Jurkoviča,  býval Janáček v roku 1917. Počas tohto pobytu sa zoznámil s Kamilou Stösslovou, ktorá sa mu stala… hm… inšpiráciou na napísanie opier Káťa Kabanová alebo Příhody lišky Bystroušky. „Za jedenásť rokov jej  napísal viac ako sedemsto milostných listov,“ hovorí Veronika Jakobová. „Mala vtedy dvadsaťšesť rokov a bola o tridsaťosem rokov mladšia ako Janáček. Vzťah ukončila až Janáčkova smrť v roku 1928. Kamila bola vydatá a stratilo sa jej dieťa v lese. Obaja sa ho vybrali hľadať, pršalo a Leoš prechladol a zomrel na zápal pľúc. Aké z toho plynie poučenie?“ spýtala sa sprievodkyňa? Ako chlapi sme hádali. Vyhýbať sa mladším ženám? „Nie,“ odpovedala. „Netreba chodiť do lesa…“

Jurkovič a  Janáček majú v Luhačoviciach spoločné múzeum v historických Slunečních lázních, ktoré tiež navrhol Dušan Jurkovič. Odpočivárne sú národná česká kultúrna pamiatka a sú vybavené replikami pôvodného mobiliára z roka 1902, otvorené boli po rekonštrukcii v roku 2024. Ale už predtým v Múzeu luhačovického Zálesí vznikol Kabinet Dušana Jurkoviča. Boli tam aj dokumentácie ľudového staviteľstva na moravsko-slovenskom pomedzí, tieto záznamy vydával v rokoch 1905 až 1914 formou štrnástich zbierok nazvaných Práce lidu našeho. V Česku si ho vážia, máme čo doháňať. Autor múzea Antonín Václavík sa ako Jurkovič presťahoval v roku 1919 na Slovensko, kde pôsobil vo Vládnom komisariáte na ochranu pamiatok pod vedením Dušana Jurkoviča. Na Slovensku je iba Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom.

• ZABUDNUTÉ PROJEKTY

Počas svojho života sa Jurkovič stretával aj s nepochopením. V Česku aj na Slovensku. Nemohol zrealizovať napríklad Kostolík na Štrbskom Plese z roka 1937, pavlačový bytový dom v Považskej Bystrici a naozaj megalomanskú prestavbu Zvolenského zámku.Jeho návrhy však prežili všetko, dokonca aj jeho smrť. Zaujímavú históriu má Jurkovičova rozhľadňa na Karlovom kopci v Rožnově pod Radhoštěm. Postavili ju až v roku 2011 podľa pôvodného Jurkovičovho plánu z roka 1896 a stála 12,2 milióna českých korún.Časť jeho návrhov pre Luhačovice preto tiež ostala len v skiciach.

Unikátna by bola kaviareň pre podnikateľa Adolfa Polenku, ktorý v Luhačoviciach prevádzkoval reštauráciu. Pôsobil tam v rokoch 1903 až 1908, aj tú mu navrhol Dušan Jurkovič. Bola zbúraná v roku 1969. Jeho návrh novej reštaurácie v sebe skĺbil bizarné interiérové prvky secesie a Orientu. Pre finančné problémy však táto stavba nebola zrealizovaná.Navrhol aj úpravu kúpeľného stredu, ktorého centrom mal byť honosný kúpeľný dom aj s kasínom. Akcionári kúpeľov, ktorým šlo len o rýchly zisk (koho nám to pripomína?), sa však dostali s Jurkovičom do sporu.

• JURKOVIČOV ODCHOD

Postupne sa jeho plány premeniť Luhačovice na „slovanské kúpele“ začali rúcať. Akcionári mu začali vyčítať megalomanstvo, ale svoje tu zohrala aj závisť iných architektov, najmä z Brna, ktorí ťažko niesli, že kúpele pretvára slovenský architekt. Jurkovič bol však idealistom svojej doby. Začal byť znechutený intrigami českých kolegov, blokovaním peňazí na jeho projekty, a dokonca mu začali obmedzovať právomoci pri výbere stavieb. Hoci mal veľkolepé vízie aj na nové divadlo, správna rada jeho ďalšie návrhy odmietla a uprednostnila lacnejšie riešenia. Posmievali sa mu, že stavia „perníkové chalúpky“. Dnes sú takmer všetky jeho stavby českými národnými kultúrnymi pamiatkami.

Na popularite mu nepridal ani navonok prísny výraz a zachmúrená tvár, na žiadnej fotografii sa neusmieva. Bol to však vizionársky architekt, etnograf a národný buditeľ, ktorý premenil tradičné rakúsko-uhorské stavby na moderné umenie svojich čias.Jurkovič spolu s doktorom Pavlom Blahom zo Skalice v Luhačoviciach organizoval kultúrne a politické stretnutia Čechov a Slovákov. Blaho bol tiež národovec, s Jurkovičom si rozumeli. Tieto podujatia upevňovali národné povedomie v dobe maďarizácie, Blaho bol aj novinárom, spolu s Vavrom Šrobárom založili časopis Hlas a stal sa jeho prvým šéfredaktorom. V roku 1896 založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, bol aj poslancom uhorskému snemu, v ktorom ostro vystupoval proti Apponyiho školským zákonom.

Jurkovič bol, bohužiaľ, nepochopeným inovátorom, ktorý predbehol svoju dobu, hoci všade, kam prišiel, formoval národnú identitu stavieb. Zmenou vedenia kúpeľov sa k neprajníkom okrem akcionárov pridali ďalší, a tak po roku 1914 z Luhačovíc a Brna odišiel.  V Brne predal svoju vilu v roku 1919.

• OBDOBIE FUNKCIONALIZMU

Slovensko však jeho odchodom z Česka získalo špičkového architekta. Ešte predtým zanechal na Slovensku rad stavieb, ako je Spolkový dom v Skalici, na výzdobe ktorého spolupracoval s maliarom Mikolášom Alešom. Obdiv k secesii už u neho ustúpil, zato tu po sebe zanechal rad funkcionalistických stavieb. Je autorom Mohyly na mieste pádu lietadla generála M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji, sanatória doktora Karola Kocha v Bratislave, sirotinca v Modre alebo kultúrneho domu v Čiernom Balogu.

Navrhol stanicu lanovej dráhy na Lomnický štít alebo svoju najznámejšiu stavbu Mohylu Milana Rastislava Štefánika na vrchu Bradlo medzi mestom Brezová pod Bradlom a obcou Košariská. Podľa archívov bol dokonca jedným z organizátorov Štefánikovho pohrebu. Projektoval stavbu sirotinca v Modre. Po presťahovaní do Bratislavy sa stal vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Začal sa zaoberať aj problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.Stal sa aj predsedom (starostom) Umeleckej besedy slovenskej, ktorá zachovávala archeologické a prírodné pamiatky na Slovensku a v jej štyroch odboroch sa umelecky realizovala kultúrna elita národa. V roku 1924 viedol Spoločnosť Slovenského vlastivedného múzea, potom bol predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave.  Jeho posledným dielom je Pamätník obetiam fašizmu v banskobystrickej časti Kremnička v rokoch 1947 ‒ 1949 na mieste najväčšieho masového hrobu na Slovensku, kde bolo po potlačení SNP zavraždených 747 ľudí. Dušan Jurkovič sa však jeho dokončenia už nedožil.