Reklamný smog pri cestách v podobe bilbordov bol pred pár rokmi hlavnou témou politikov a tlače. Podarilo sa ho odstrániť, pretože odpútaval pozornosť vodičov. Paradoxne, práve tlač sa stala postupne nenávidenou. Zablokovala si články. Ak ich chceme dočítať, tak jedine za predplatné. Ak by chcel niekto čítať všetky slovenské noviny, mesačne by ho to stálo vyše sto eur. Reklamy nás otravujú stále čoraz viac v neúnosných rozmeroch. Môžeme si nainštalovať blokovača reklám do prehliadača na internete alebo platiť, aby sa nám nevyskytovali. Lenže o to majiteľom ide, vyžmýkať z divákov maximum. Iste, tvárime sa ako právny štát. Môžeme sa sťažovať Rade pre reklamu.
Súčasný mediálny zákon povoľuje komerčným televíziám vysielať po osemnástej hodine sedemdesiatdva minút reklamy, pričom prerušenie filmu či programu reklamou môže prísť najskôr po tridsiatich minútach. Skúste si to odstopovať. Ďalším problémom je zvýšená hlasitosť reklám. Riešením je kúpa moderných televízorov s funkciou automatického vyrovnávania hlasitosti. Ten odstráni len hlasitosť, nie reklamy. Pritom na Slovensku a v Únii upravuje tento problém norma, teda rozdiely medzi programom a reklamou by nemali prekročiť povolené limity.
Na Slovensku pravidlá a mediálny obsah reklám monitoruje Rada pre mediálne služby. V oblasti etických noriem reklamy zase Rada pre reklamu. Výsledok? Počas majstrovstiev sveta v hokeji bola takmer v každej prestávke reklama na tipovanie, teda hazard. Rada pre reklamu neskôr po sťažnostiach divákov rozhodla, že je v rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe aj Kódexom zodpovednej reklamy. Pokuta bola symbolická. Televízia, ktorá hokej vysielala, z reklamy získala stotisíc viac. Počas zápasu Slovenska proti Dánsku bolo v priamom prenose tridsaťdva reklamných spotov na hazard priamo počas trvania zápasu. Kresťansko-demokratické hnutie preto do parlamentu predložilo návrh zákazu reklamy na hazard v čase od šiestej hodiny do dvadsiatej druhej hodiny. Kým spoločnosti nedostanú pokutu dvesto miliónov eur za porušenie nariadenia o digitálnych službách ako čínska spoločnosť Temu, bude tento stav trvať stále.
V tomto roku napríklad Arbitrážna komisia Rady pre reklamu prijala sťažnosť, ktorá protestuje proti zaradeniu alkoholických nápojov do kontextu „rodinných nákupov“, čo môže prispievať k ich konzumácii ako bežnej súčasti každodennej spotreby v rodinnom prostredí. Rozhodnutie je, že zadávateľ reklamy, spotrebné družstvo, nemal reklamu v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená. Pri reklame „Chcemepit.sk – alkohol expres“ rozhodla, že reklama, ktorá je umiestnená v centre mesta a navádza na pitie alkoholu, nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
Divákov pred rokom v máji pobúrilo, že si na komerčných televíziách nemohli preskočiť zo záznamu reklamy. Sťažnosti nezabrali. Podobné obmedzenia vraj uplatňujú televízie v Belgicku, vo Švajčiarsku, v Česku už niekoľko rokov, či na globálnych platformách ako Netflix, Prime Video či SkyShowtime. K dispozícii sú oficiálne streamovacie aplikácie danej televízie bez reklám. Zase iba platené. Výsmechom je, že z výročnej správy Rady pre reklamu považuje rok 2024 za dôkaz toho, že samoregulácia reklamy na Slovensku funguje efektívne.
Sťažnosti proti šíreniu mediálnej komerčnej komunikácie boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Žiadna z posudzovaných reklám totiž neporušovala etické princípy a normy ustanovené v etickom kódexe rady. Dostali sa do pozornosti Protimonopolného úradu SR. Podľa zákona môže úrad za zneužitie dominantného postavenia uložiť pokutu až do výšky desiatich percent z celosvetového obratu podnikateľa za predchádzajúce účtovné obdobie. Teda stá miliónov eur. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v septembri 2025 uložil pokutu vo výške 2 430 eur podnikateľovi pôsobiacemu v oblasti retransmisie televízneho vysielania za nepredloženie požadovaných informácií v stanovenej lehote. No, likvidačná suma.
Riešenie? Jednoduché. Náklady na reklamu a propagáciu sú daňovo uznateľným výdavkom. Môžu si ich odpísať z daní v plnej výške za predpokladu, že ich vynakladajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a spĺňajú podmienky zákona o dani z príjmov. Takže ak nechce podnikateľ štátu dane zo zisku odovzdať, minie ho na reklamu, ktorá potom zamoruje verejný priestor. Stačí prijať jednoduchý zákon, ktorý by to neumožňoval. Lenže aj politici sú zároveň podnikatelia. Ich najviac trápi to, že sociálne spoločnosti reagujú na nariadenie Európskej únie, vzťahujúce sa k zákazu politickej reklamy. Ale ani to sa na Slovensku nedodržuje.
Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: SNN (AI)
