3 otázky pre: Václava MIKU, generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska​

Zhováral sa Ivan BROŽÍK - Foto: autor

Pochádzate z učiteľskej rodiny, aký vzťah vám dalo toto prostredie k hodnotám, ako sú vzdelanie či múdrosť?

Môj otec mal niekoľko životných kréd a jedno z nich bolo – vyber si aj takých priateľov, ktorí ťa nebudú len počúvať, ale od ktorých sa môžeš mnohé naučiť. Ako partnerov do života si treba vyberať múdrych ľudí. Otec vždy hovoril – nie je bohatý ten, kto veľa má, ale ten, kto veľa vie a veľa z toho rozdá.

Transformácia hospodárstva nemala program ani cieľ


Kollár-štvorecSEZničilo nás tvrdohlavé presadzovanie zvrhlej metódy riadenia: Trh všetko vyrieši

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Rudolf ZELENAY ml.

Jozef Kollár (18. 1. 1934) sa narodil v Bošáci, ale jeho profesionálna dráha je neodmysliteľne spojená s Duslom Šaľa. Začínal vo výskume až skončil na poste generálneho riaditeľa. Je autorom či spoluautorom 26 vynálezov. V roku 1998 mu prezident prepožičal vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Pri presadzovaní výsledkov vlastného výskumu v šalianskom Dusle do výroby spoznal nežičlivosť federálnych orgánov, takže celkom prirodzene sa pridal k ľuďom, ktorí sa usilovali o samostatnosť Slovenskej republiky.

3 otázky pre: Vojtecha KÁRPÁTYHO, zo Slovenského historického ústavu MS

● Ako to, že zmizol rozsudok fašistu L. Csatáryho zo spisu košického súdu?

Dnes už nikto nezistí, kto odcudzil jeho rozsudok, či to bolo pred rokom 1989 alebo po tomto roku. Isté je to, že kópie rozsudku sa posielali aj všetkým kľúčovým zložkám; určite by sa našiel aj v pražskom archíve ministerstva vnútra, tak ako sa našiel v eštebáckych materiáloch o bývalých nyilašovcoch, ktorý je dnes v Archíve ÚPN. Je to rovnaký materiál, aký viedla ŠtB na gardistov, členov Hlinkovej mládeže a HSĽS doma i v zahraničí.  

Roman Kaliský v prizme textov z publikácie Na poslednom úseku


Kaliský Roman  štvorecNajvýraznejšiu postavu slovenských dejov a novinárstva dnes pomaly nepoznáme

Dušan D. KERNÝ - Foto: L. LESAY

Jeden z najväčších talentov Československa je posledných dvadsať rokov pre verejnosť neznámou tvárou. Aj pre tých, čo ho poznajú, síce uznávanou, ale nenapodobňovanou autoritou, v ktorej stopách vlastne nikto nekráča. Nielen preto, že sa tam nezmestí, ale najmä preto, že to, ako písal dnes deväťdesiatnik Roman Kaliský (23. september 1922, Slovenská Ľupča), je výraz životného štýlu. Pravda aj to by bolo málo, keby Kaliský nemal charakter a talent, vynikajúcu slovenčinu – a životnú skúsenosť z čias, keď sa lámala doba a charaktery. Preto mohol napísať, že rokom jeho narodenia je rok 1944 – rok Slovenského národného povstania.

Prvá dáma slovenskej nefrológie


Pribylincova štvorecPred štyridsiatimi rokmi po prvý krát na Slovensku transplantovali obličky

Zhováral sa Maroš M. BANČEJ – Foto: Linda VOLOVÁROVÁ

MUDr. Viera Pribylincová sa narodila v Tisovci 25. marca 1944. Štúdium na Lekárskej fakulte v Bratislave ukončila v roku 1969. Krátko po skončení štúdia pracovala s profesorom Dzúrikom. Ten ju odporučil pracovať na dialyzačné stredisko, ktoré vzniklo pri Urologickej klinike v roku 1970. Na dialyzačnom stredisku a na transplantačnom centre pracovala ako sekundárny lekár a viedla nefrologickú ambulanciu na poliklinike, ktorá zahŕňala diagnostiku a liečbu obličkových chorôb. Pomáhanie ľuďom, ktorých obličky nefungujú tak, ako by mali, sa stalo jej životným poslaním...

3 otázky pre: Antona KORENČIHO, režiséra a dramaturga Malej scény STU


Zhováral sa Maroš M. BANČEJ

Divadlo Malá scéna STU vstúpilo do divadelného diania v Bratislave s ambíciou jednak nadviazať na prerušenú tradíciu tohto priestoru a zároveň priniesť nové nápady. Ako sa vám to od októbra 2010 darí?

3 otázky pre: Františka HORNIAKA, tvorcu a rytca slovenských poštových známok


Zhováral sa Emil SEMANCO

Dá sa povedať, že ste jediný profesionálny známkar na Slovensku... A ešte čosi. Určite aj náš najoceňovanejší na domácich i zahraničných fórach, viackrát ocenený za najkrajšiu známku na svete, s dvomi klubmi fanúšikov v Čechách a na Slovensku aj s vlastným múzeom v rodnej Žikave blízko Topoľčianok...

Najpriamejšia cesta je cesta statočnosti

Vnuk F. - štvorecFrantišek Vnuk: „Čím je človek ďalej od vlasti, tým viac preciťuje spojenie s ňou!“

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY       

Mal dvadsaťtri rokov, keď emigroval do cudziny. Druhým domovom sa mu stala vzdialená Austrália, manželkou Austrálčanka írskeho pôvodu, s ktorou si založil veľkú rodinu – má troch synov a päť dcér. Od roku 1990 sa každoročne vracia na Slovensko, kde sa 8. apríla 1926 narodil v Červenom Hrádku. Stal sa vysokoškolským pedagógom, docentom na technike v Adelaide i na bohosloveckej fakulte v Bratislave.

3 OTÁZKY PRE: Jozefa Bednára, hovorcu ministerstva kultúry SR


Bednár MKZhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ. Foto: archív.

V roku 2006 ste na svojom blogu v Sme hodnotili vývoj v oblasti celoštátnych denníkov na Slovensku od roku 1990. S konštatovaním „chvalabohu“ ste privítali zánik podľa vás viac-menej straníckych denníkov ako Verejnosť, Nový Slovák, Koridor, Denný Telegraf, Slovenská REPUBLIKA a Nový Deň. Podľa vás to malo prispieť k postupnej štandardizácii mediálneho trhu...

Našu ústavu vo svete chválili, ale niektorí naši zákonodarcovia ju odmietli


čič-gešperPred dvadsiatimi rokmi právnici pod vedením M. Čiča pripravili ústavné základy štátu

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ - Foto: SNN

Rodák zo Zákamenného, prvý ponovembrový predseda vlády SR, bývalý predseda Ústavného súdu SR, profesor Milan ČIČ v súčasnosti šéfuje Kancelárii prezidenta SR. Pred dvadsiatimi rokmi viedol tím právnikov, ktorí pracovali na slovenskej ústave. Bol ministrom spravodlivosti, prodekanom i vedúcim Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte UK. V januári tohto roka oslávil životné jubileum 80 rokov a pri tejto príležitosti usporiadala Paneurópska vysoká škola v Bratislave konferenciu o ústavnoprávnych a štátoprávnych otázkach.