Ako sa z konfliktu stala súčasť mesta
Text a foto: Jozef ČERNEK
Možno si ešte spomeniete na príbeh súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne. Už v deväťdesiatych rokoch prišli komárňanskí matičiari s iniciatívou umiestniť vierozvestcov priamo do mesta. Brod cez Dunaj pri Komárne totiž mohol byť miestom, kde prekročili hranicu Veľkej Moravy…
Nestretlo sa to však s pochopením vedenia Mesta Komárno. Práve naopak – vyvolalo to politické ataky a politici situáciu využívali vo svoj prospech. Navrhli sme dokonca sedem rôznych lokalít, no všetky (celkom iste z politických dôvodov) vedenie mesta zamietlo. Prišla apelácia z Vatikánu – priamo od Svätého Otca – a rozhodli sme sa konať. Súsošie sme osadili na Dom Matice slovenskej. Mesto udelilo pokutu, ktorú napokon Krajský súd v Nitre zamietol. Socha si dočasne našla miesto za sochou generála M. R. Štefánika. Vznikla z toho pomerne veľká atrakcia pre turistov aj etnológov a zahraničných veľvyslancov. Ako riaditeľ Domu MS som sa stretol so štrnástimi veľvyslancami sveta a troma etnológmi mimo EÚ. Veľký odborný článok o spolužití národov v pohraničnom meste EÚ nájdete v japonskom odbornom časopise. Politika okolo sochy sa však neskončila.
Keď sa dielo presunulo do novovybudovaného kruhového objazdu na medzinárodnej križovatke, ozvali sa extrémisti, ktorí vždy hľadajú zámienku na vlastnú reklamu. Ako riaditeľ Domu MS a predseda Matice som sa ocitol v ohrození, krátko musela asistovať aj polícia. V tej chvíli sme sa rozhodli pre ticho. Žiadne rozduchávanie konfliktu. Po dohode s médiami sme nezverejňovali ataky ani provokácie, polícia si robila svoju prácu a viacero absurdných útokov či straníckych výpadov, ktoré sa skončili na súde pre extrémizmus, výtržníctvo alebo atak, dostalo aj odsudzujúce rozhodnutia.
Oveľa dôležitejšie je to, čo nastalo potom. Tým, že sme novinárom a najmä politikom nedovolili rozdúchavať nacionalistické vášne okolo témy, ktorá zaujíma najmä Nekomárňanov a extrémistov, sa stalo niečo normálne – a preto v dnešnej dobe vzácne. Komárňania, bez ohľadu na politické preferencie či národnosť, začali súsošie vnímať ako prirodzenú súčasť mesta a jeho histórie. Mesto v roku 2025 – už pod novým vedením – pripravilo informačné tabule o prínose sv. Cyrila a Metoda pre európske dejiny so zdôraznením odkazu sv. Jána Pavla II.
A tu je pointa, ktorá hovorí viac než všetky tlačovky dokopy: tento rok dalo mesto Komárno vytlačiť tridsaťtisíc školských zošitov. Tie na predmet Slovenský jazyk – pre školy so slovenským aj maďarským vyučovacím jazykom – nesú na obale naše súsošie sv. Cyrila a Metoda. To je výraz normálnosti. Nie symbol proti niekomu, ale symbol, ktorý patrí všetkým.
Dnes je spolupráca s aktuálnym vedením mesta vecná a užitočná – najmä v kultúre. Dramaťák, matičný súbor, má v Komárne stabilného partnera; na premiéry chodia aj hlavy štátu. A Matica popri kultúrnych akciách pomáha aj s turizmom: Legendy Komárna priviedli do mesta už približne dvesto autobusov turistov. Toto je spolupráca, ktorá má zmysel – pre obyvateľov Komárna aj pre Slovensko.
Takto má vyzerať práca s citlivým symbolom: nerobiť z neho zbraň, ale spoločný kus mesta. Z konfliktu, ktorý kedysi niekomu vyhovoval, je dnes orientačný bod, okolo ktorého denne prechádzajú ľudia do práce, do školy a domov. A deti, ktoré si do tašky vložia zošit so sv. Cyrilom a Metodom, dostávajú tichú, ale jasnú správu: to, čo nás spája, je silnejšie než to, čo nás delí.
