Problémom slovenského zdravotníctva je aj bezbrehá chamtivosť po moci a peniazoch
Oto BALOGH - Karikatúra: P. GOSSÁNYI
Úvahy ministerstva zdravotníctva o zavedení systému jednej zdravotnej poisťovne (ZP) od januára 2014 odštartovali kolotoč diskusií o potrebe (ne)zachovania viacerých zdravotných poisťovní. Slovenské zdravotníctvo stojí na rázcestí a aj keď sa názory na to, ako cestou pôjde, ďalej rôznia, jeho súčasný stav dáva tušiť, že terajší model je neudržateľný.
Problémy sa kopili roky a nevyriešili ich ani tzv. reformné opatrenia doterajších vlád, ktoré do rezortu naliali miliardy eur. V roku 2002 prišlo na rad oddlženie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti cez spoločnosť Veriteľ. Po ňom bol zavedený pluralitný systém zdravotného poistenia, od roku 2004 dokonca s možnosťou vytvárať zisk v zdravotných poisťovniach (ZP), neskôr došlo aj na liberalizáciu trhu s liekmi. A dnes zisťujeme, že slovenské zdravotníctvo sa nepohlo ani o krok dopredu.
■ O ČOM SA MLČÍ
Diskusia o problémoch zdravotníctva sa dnes zúžila na jedinú tému – potrebuje Slovensko jednu či viacero ZP? A to napriek tomu, že rezort zápasí s oveľa vážnejšími problémami. Dodnes napríklad nie je zadefinovaný katalóg zdravotníckych výkonov a ich úhrad, hoci jeho zavedenie sľuboval ešte minister R. Zajac (ANO). Nedokončený zostal aj projekt diagnosticky podobných skupín ochorení a s ním súvisiace uhrádzanie zdravotnej starostlivosti u rôznych poskytovateľov. Jedným z kľúčových problémov rezortu je dodnes problém liekovej politiky a v jej rámci nárast doplatkov za lieky, ktoré robia zdravotnú starostlivosť nedostupnou pre veľkú skupinu občanov.
■ O ČOM SA HOVORÍ
Odporcovia systému jednej ZP síce hovoria, že problémom zdravotníctva nie je počet ZP a že ho vymyslela táto vláda, ale napriek tomu zatrúbili do útoku. A že to nie je útok náhodný, svedčia udalosti z nedávneho obdobia. Na jeho začiatku bola kampaň ,,Nie som ovca – viem si vybrať sám“, organizovaná holandským akcionárom ZP Union. Po nej prišiel prieskum agentúry TNS, ktorý si objednalo Združenie zdravotných poisťovní (členmi sú súkromné ZP Dôvera a Union). Podľa jeho výsledkov 81 percent z tisíc opýtaných respondentov nesúhlasí so zavedením jednej ZP. Ostatnou aktivitou, ktorá má potvrdiť všeobecný nesúhlas s unitárnym systémom zdravotného poistenia, je zbieranie podpisov pod tzv. hromadnú pripomienku adresovanú ministerstvu zdravotníctva. S iniciatívou vyšlo občianske združenie Health Policy Institute (HPI), ku ktorému sa pridali tzv. nezávislí analytici z mimovládnej neziskovej organizácie INEKO, z think – tanku INESS, z Fóra nezávislých názorov založeného lekármi, ktoré má byť ,,protiváhou voči každodenne prítomnému biznisu v medicíne“, Konzervatívneho inštitútu (KI) M. R. Štefánika a z M.E.S.A 10. Títo všetci svorne kritizujú projekt jednej ZP, keďže nedáva odpoveď na otázku, prečo by malo ísť Slovensko touto cestou. ,,Bude to lepšie pre pacientov, budú kratšie čakacie lehoty, budú vyššie mzdy pre sestry, budú vyššie mzdy pre lekárov, bude sa menej kradnúť, bude nižšia korupcia?“ pýtal sa na prezentácii vyzbieraných 1 088 podpisov jeden zo zakladateľov HPI.
■ KAŽDÁ LÍŠKA...
Ľudová múdrosť vraví, že každá líška svoj chvost chváli. V prípade ,,nezávislých“ analytikov to platí dvojnásobne. Všetci sú totiž na výplatnej listine finančnej skupiny, vlastniacej jednu zo súkromných ZP. INEKO od finančníkov získal v ostatných piatich rokoch 90 tisíc eur, KI 98 tisíc eur, HPI 5 tisíc, INESS výšku donorského príspevku nezverejnil. Vo väčšine prípadov pretiekli peniaze do spomínaných organizácií cez ZP ovládanú finančnou skupinou. Bez zaujímavosti nie je ani fakt, že HPI v roku 2006 za ministrovania R. Zajaca dostala od ministerstva zdravotníctva vyše 28 tisíc eur. Všetci výkonní šéfovia spomínaných združení však tvrdia, že sú od svojich donorov nezávislí, čo musí byť určite pravda, keďže hovorca finančnej skupiny potvrdil, že ,,podporujeme neziskové organizácie, ktoré majú blízko k filozofii slobodného trhu“.
Bojovníci za pluralitný systém zdravotného poistenia sa odvolávajú na index EHCI (European Health Consumer Index), v ktorom je na čele Holandsko s 27 ZP. Takticky však zamlčali, že na druhom mieste je Dánsko s jednou ZP. Ergo, z hľadiska kvality starostlivosti nie je podstatný počet ZP, ale nastavenie systému. A ten je dnes nastavený tak, že to bojovníkom za pluralitu vyhovuje v maximálnej miere.