Ilustračná snímka Foto: TASR
Volgograd 2. februára (TASR) - Ministerstvo obrany Ruskej federácie (MO RF) pri príležitosti 75. výročia víťazstva Červenej armády v Stalingradskej bitke sprístupnila na svojej webovej stránke osobitnú rubriku, v ktorej zverejnila unikátne archívne materiály. Rubrika nesie názov: Stalingradská bitka: hrdinovia a hrdinské činy. V piatok o tom informovali ruská tlačová agentúra TASS a televízna stanica Prvý kanál.
Rusko v piatok slávi Deň vojenskej slávy Ruska - Deň porážky nemeckých fašistických vojsk sovietskymi vojskami v Stalingradskej bitke z roku 1943.
Bitka o Stalingrad sa začala 17. júla 1942. Boje o Stalingrad (v súčasnosti Volgograd) sa počas druhej svetovej vojny stali symbolom neľútostných stretov medzi nacistickými jednotkami a Červenou armádou.
Prvá obranná etapa Stalingradskej bitky trvala od 17. júla 1942 do 18. novembra 1942, druhá strategická útočná operácia sa datuje od 19. novembra 1942 do 2. februára 1943.
Do obrannej etapy Stalingradskej bitky boli začlenené vojská Stalingradského a Juho-východného frontu v súčinnosti s Volžskou vojenskou flotilou. Z pohľadu útočiacich nacistických síl išlo o nemeckú letnú ofenzívu v roku 1942 šiestej armády pod velením generála Friedricha Paulusa. Do polovice novembra útočiace sily získali okolo 90 percent mesta na Volge, v ňom obe strany viedli tvrdé boje. Nacistické velenie pripisovalo dobytiu mesta veľký význam, čo sa prejavilo aj koncentráciou útočných síl.
Stalingradská bitka bola zavŕšená operáciou Kruh, ktorá sa uskutočnila medzi 10. januárom a 2. februárom 1943. Urputné boje, ťažkosti v zásobovaní a v neposlednom rade aj začiatok krutej zimy však spôsobili, že Nemci sa dostali do ruského obkľúčenia, a nádej, že ho prelomia, bola nepatrná.
Nacistický vodca Adolf Hitler vydal príkaz, aby nemecká armáda bojovala do posledného muža. Paulusovi sa snažil prísť na pomoc veliteľ Erich von Mainstein, ale bez úspechu. Lenže Paulus, ktorý pochopil bezvýchodiskovosť celej situácie, sa napriek Hitlerovmu rozkazu odhodlal 2. februára 1943 kapitulovať. Hitler očakával, že Paulus zahynie v boji, prípadne že spácha samovraždu a vopred ho vymenoval za poľného maršala. Veliteľ 6. armády zostal nažive a stal sa jediným nemeckým poľným maršalom zajatým v boji.
Sovietskej armáde sa tak podarilo na južnom krídle sovietsko-nemeckého frontu zastaviť a poraziť hlavné zoskupenie nepriateľských síl a pripraviť podmienky na prechod do protiútoku.
Sovietska armáda počas Stalingradskej bitky obkľúčila a zničila hlavné sily štvrtej tankovej a šiestej poľnej nemeckej armády, rozdrvila tretiu a štvrtú rumunskú i ôsmu taliansku armádu. Straty nacistických jednotiek a ich spojencov predstavovali vyše 800.000 ľudí vrátane 2500 dôstojníkov a 24 generálov.
Stalingradská bitka sa stala prelomovou etapou počas druhej svetovej vojny, ktorú vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR) aj v súčasnej Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou. Dĺžkou tvrdých bojov, počtom nasadených síl a bojovej techniky prekonala všetky dovtedajšie bitky na svete. V jednotlivých etapách bolo do nej z oboch strán začlenených vyše dvoch miliónov ľudí, okolo 2000 tankov, vyše 2000 lietadiel a do 26.000 kusov delostreleckej techniky.
Velenie Sovietskeho zväzu po Stalingradskej bitke prebralo strategickú iniciatívu a udržalo si ju až do konca vojny v roku 1945.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR