Starý kontinent sa skláňa pod plynovú gilotínu
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Rusko bolo pred vojnovým konfliktom s Ukrajinou monopolným dodávateľom fosílnych palív na európsky kontinent. Nikomu z členských krajín EÚ to vtedy neprekážalo, práve naopak. Boli totiž lacné, dodávky boli zabezpečené bez väčších problémov a niektoré štáty, ako trebárs aj Slovensko, „zarobili“ navyše na prepravných poplatkoch. Ak sa aj občas vyskytli s problémy s tranzitom cez Ukrajinu, bolo to najmä z dôvodu včasnosti úhrady.
O obmedzovaní spotreby fosílnych palív sa začalo hovoriť najprv na Parížskej a potom na Glasgowskej klimatickej konferencii. Súviselo to s predstavami európskych úradníkov i so zámerom znížiť objem skleníkových plynov o päťdesiatpäť percent do roka 2030 aj s ďalšou fikciou, aby sa do roku 2050 dosiahla v Európe uhlíková neutralita.
■ ZELENÉ ZÁMERY
Dosiahnuť tento cieľ znamená radikálne znížiť spotrebu fosílnych palív pri výrobe elektriny. Majú ju nahradiť obnoviteľné zdroje a energetický mix aj za prispenia jadrových elektrární. V akom stave je dnes zelený projekt Green Deal, sa radšej nebudeme rozširovať. Európska komisia nedávno predložila európskym inštitúciám návrh na úplný zákaz dovozu ruského zemného aj skvapalneného plynu do Európskej únie do konca roka 2027.
Vraj preto, že z tržieb za plyn Ruská federácia financuje takmer tri roky trvajúci rusko-ukrajinský konflikt. Prevláda už názor, že ten nemá vojenské, ale len mierové riešenie. Pre zásadne rozdielne stanoviská bojujúcich strán sa doteraz nepodarilo dospieť k obojstranne prijateľnému a najmä spravodlivému rozuzleniu konfliktu.
■ PLYNOVÁ REALITA
Aký je súčasný stav v dodávkach zemného a skvapalneného plynu do EÚ. Oproti stavu pred konfliktom sa do Európy dodávajú polovičné objemy tohto energetického nosiča. Preto desať členských štátov EÚ podpísalo spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú úplné zastavenie dodávok ruského zemného, ako aj skvapalneného plynu.
Potrebné objemy plynu sa síce dajú zabezpečiť na starý kontinent aj z iných krajín sveta, ktoré majú ložiská tejto suroviny, alebo iné možnosti jeho získania, otázkou však bude jeho cena. Ukončiť prepravu plynu cez plynovod TurkStream a nahradiť ho dodávkami skvapalneného plynu do roka 2027 by však mohlo viesť až k arbitrážnym sporom s Ruskom, keďže zmluvy platia do roka 2040 a navyše majú klauzulu „take or pay“, čo znamená platiť bez ohľadu, či zmluvná strana plyn odobrala.
K predloženému návrhu sa už na oslavách osemdesiateho výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve vyjadril premiér Robert Fico: „Návrh Európskej komisie na úplné zastavenie dodávok ropy, plynu a jadrového paliva z Ruska pokladám za ekonomicky neudržateľný a škodlivý pre Európu.“ Ako to však dopadne, bude závisieť od toho, či v Európskom parlamente na problém s plynom bude potrebný súhlas všetkých členských štátov EÚ alebo bude stačiť súhlas len kvalifikovanej väčšiny aspoň 20 z 27 členských štátov…
■ BEZ SCHVÁLENIA
Európska komisia zašle návrh členským štátom Únie, ktoré budú mať povinnosť vypracovať svoju národnú stratégiu postupného ukončenia dodávok ruských fosílnych palív už do roka 2027. Návrh odmietlo Ministerstvo hospodárstva SR a tiež Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá adresovala otvorený list nielen predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leynovej, ale aj eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jørgensenovi. Asociácia tvrdí, že vzhľadom na závažnosť predloženého návrhu bez relevantných analýz na energetickú bezpečnosť členských krajín je nevyhnutné prijať jednohlasnosť v hlasovaní poslancov v Európskom parlamente.
Pokračovanie dovozu z Ruska dnes na úrovni okolo devätnástich percent z celkového objemu spotreby plynu na starom kontinente nepredstavuje monopol, ale len alternatívu energetickej bezpečnosti, ktorou sa zabezpečuje nezávislosť voči dodávkam z tretích krajín za podstatne vyššie ceny. Robert Fico sa vyjadril, že v oboch prípadoch hlasovania v Európskom parlamente bude proti, keďže návrh pokladá za ekonomickú samovraždu starého kontinentu. Ako súvisí návrh Európskej komisie aj s obnovením poškodených oboch plynovodov Nord Stream 1 a 2 už vo vlastníctve USA, s kompenzáciou obchodného prebytku voči USA vyšším objemom dovozu skvapalneného plynu či s „vyhrážkou“ amerického prezidenta, že zavedie 500-percentné dovozné clo na štáty, ktoré budú nakupovať ruské energetické zdroje, ponechávame stranou.
