Vinohradníci zachránili vinice a priniesli Slovensku slávu
Víno je aj kultúra národa a jeho reprezentant
Milan NEMEC – Foto: autor
K Slovensku patria vinohrady, vinohradníci a víno. Najmä malokarpatskú krajinu si nevieme predstaviť bez malebných vinohradov, z ktorých však čoraz viac uberajú nenásytní developeri. Aj na juhu Slovenska pred rokmi vykapali vinárske podniky. Vinohradníci nemali zrazu pre koho hrozno pestovať. Hľadali nových odberateľov a „vínozvestcami“ boli pre nich mladí vinári z malokarpatských Vinosadov Martin Pomfy a Juraj Zápražný.
Na juh ich doviedol práve postupný zánik malokarpatských vinohradov. Majitelia pýtajú za hektár vinice aj 70 tisíc eur. Na výrobu kvalitného vína z ich regiónu jednoducho nemali hrozno. „Nie je to len o tom, že pôda je drahá, lebo vo vinohradoch sa stavia. Všetko ovplyvňuje najmä dovoz lacných vín,“ vysvetľuje Martin Pomfy. Vinosadskí vinári tým, že začali odoberať hrozno z juhu Slovenska, zachránili pred skazou úžasné krajinotvorné vinohrady v Strekove a Dvoroch nad Žitavou, vo Svodíne a v Gbelciach či v Jasovej. „U nás štát dotuje automobilky,“ hovorí o ich spoločnej vinárskej filozofii Juraj Zápražný a pokračuje: „Tie sa za pár rokov zoberú a pôjdu inde. Vinár však zostane. Tiež chce dávať ľuďom robotu a popritom skultúrňovať krajinu.“
■ KARIÉRA NA JUHU
Vinár bez hrozna neznamená nič. Na juh Slovenska začali po vysoko kvalitné hrozno chodiť ďalší vinári. Tamojší vinohradníci tak mohli vysadiť nové vinice v najlepších polohách a dovoliť si luxus, bez ktorého nie je špičkové víno – redukovať úrodu. Dnes sú Martin Pomfy a Juraj Zápražný stálice na slovenskom vinárskom nebi. Zbierajú vavríny na svetových výstavách. Na prvej, nemierne prísnej tohtoročnej Vinalies Intenationales Paris 2013 získali tri zlaté a jedenásť strieborných medailí. Nie je to len preto, že Martin Pomfy sa naučil tajomstvám vína vo vinárstve člena španielskej kráľovskej rodiny markíza de Griňon. Nie je to len preto, že slovenský „Lord vína“ Juraj Zápražný kúpil takmer tristoročné pálffyovské tehly, ktoré boli na vyhodenie, a 76 tisíc z nich znovu ožilo v unikátnej pivnici, ktorú dal postaviť na záhrade za domom. Vinosady rodia dobrých
Foto: Juraj Zápražný vo svojej vinici.
vinárov, lebo víno nešudia.
■ DUŠA VÍNA
„Víno musí mať dušu. Nemalo by byť smutným technologickým nápojom.“ Takému vínu hovorí Juraj Zápražný oholené víno. K vínu sa musí pristupovať ako k niečomu živému. Duša vína naozaj nie je prázdna metafora. Pod dušou vína chápu obaja vinosadskí vinári jeho komplexnosť, keď sa v ňom spája súlad peknej farby, jedinečnej arómy a komplexnej chute. Juraj Zápražný na človeka pôsobí ako vinársky lord. Pri pohľade na etikety jeho fliaš prichádza na um iná výstižná charakteristika. Vinosadský Zorro, lebo na nálepkách dominuje veľké Z. Presne ako by ho na košeliach protivníkov tromi švihmi kordu zanechal legendárny muž s maskou, keby sa vybral na výpravu proti nekvalitnému vínu. „Aj keď si myslím, že každý vinár sa snaží robiť víno najlepšie, ako vie, na trhu je mnoho nekvalitných. Mnoho z nich je len predaj. Sami výrobcovia ich nepijú, chcú na nich iba zarobiť,“ nezaprel mi môj prvý dojem vinár.
■ BURIČ S HEVEROM
Keď sa o víne rozhovorí Martin Pomfy, nedá sa zastaviť. Po chvíli vzbĺkne a pripomína burcujúceho Janka Kráľa v meruôsmom roku. Žiada, aby sme si viac chránili domáci trh. Na Slovensku sa nerobia rozbory na pôvod vody vo víne a na stopové prvky, ktoré by jasne ukázali, či má víno slovenský pôvod. „Nie je na to vôľa,“ naozaj úprimne vzdychne. Keby sa totiž každá dovozová cisterna musela hlásiť na colnici, kde by odobrali vzorku a cisternu stopli na dve hodiny, kým by neboli známe laboratórne výsledky, razom by zistili, aký pôvod má voda vo víne. Pri výrazných redukciách strapcov hrozna v slušných ročníkoch sa dokážu slovenskí vinári priblížiť k špičkovým zahraničným vínam. Podľa Pomfyho je však problém, že pri malých úrodách vznikajú výrazne vyššie výrobné náklady vo vinici a následne v pivnici. Preslávené svetové vína sa robia z úrody, kde je na koreni maximálne dva kilogramy hrozna. Špičkovým slovenským mokom podráža meno nezmyselná prax ľudí s plnými peňaženkami. Nechcú akceptovať vyššiu cenu za vynikajúce slovenské vína. „Pričom napríklad toho ,,Španiela“, ktorý je výraznejšie podporený dotáciami, kupujú hravo od 25 do 100 eur za fľašu,“ hovorí náš vinár a my len môžeme konštatovať – slovenské víno je tradícia a sviatok. Zveľaďujme ho a chráňme si ho.