NÁZOR
Peter JÁNOŠÍK
Rozhodnutie nemeckého Ústavného súdu o súlade eurovalu s nemeckou legislatívou dalo novú šancu na konsolidáciu eurozóny. Zavážila aj skutočnosť, že terajšia kríza nie je cyklická, ale štrukturálna. Momentálny proces v Európe pripomína padajúce domino. Začalo sa to v Grécku a presunulo sa do Írska, Portugalska, problémy pretrvávajú na Cypre a v Španielsku. Najviac sa treba obávať o Taliansko, ktoré je tretím najväčším dlžníkom na svete.
Jeho dlh k HDP predstavuje vyše 120 percent a jeho ekonomika slabne. A prečo sa tak zanovito bojuje o Grécko? Nikto nevie odhadnúť, čo by sa stalo, keby Grécko skrachovalo. Dlhuje totiž svetu viac ako bilión eur, čo je štyri razy viac, ako bolo vymazaných aktív pri krachu Lehman Brothers. Jeho bankrot by mohol priniesť nepredvídateľné následky pre celý globálny finančný systém. Keď štát zbankrotuje, prídu o svoje pohľadávky veritelia, väčšinou banky a fondy. A skrachovaný štát musí žiť iba zo svojich príjmov. Kto to dnes dokáže? Európska únia sa preto obzerá po nových pravidlách celého systému, ako je napríklad fiškálny pakt, ktorý by mal byť jedným zo spôsobov ako zlepšiť verejné financie. Rovnako sa ráta s novými právomocami pre ECB – jednotný bankový dohľad bude pokrývať všetky európske banky, teda vyše 6 000 finančných ústavov. Je však otázne, či kontroly Bruselu, napríklad nad národnými rozpočtami, nevytvoria tlaky, ktoré by mohli viesť k ďalšej destabilizácii spoločenstva, ba jeho rozpadu.
Bývalý guvernér národnej banky Ivan Šramko tvrdí, že plán ako sa v nevyhnutnom prípade vrátiť od eura k slovenskej korune NBS vypracovala. Zastáva však názor, že alternatíva k eurozóne neexistuje. Posledná zmena meny nás stála 200 miliónov eur. O návrate ku korune mnohí hovoria ako o smrtiacom kroku pre ekonomiku. Dôvod? Zneistenie investorov, odliv kapitálu, strata konkurencieschopnosti, riziko masívneho znehodnotenia novej meny. Vždy by sa našli sily, ktoré by sa postavili proti silnej slovenskej korune. Na kurzové výkyvy by sme potrebovali minimálne 4 miliardy eur. Existujú aj názory, že prijatie eura pre Slovensko prináša viac negatív ako pozitív. „Ak eurozóna neprežije, pre Slovensko by to bola extrémne drahá skúsenosť,“ tvrdí Ronald Ižip, hlavný analytik spoločnosti TRIM Broker.
Slovenská ekonomika je piatou najotvorenejšou na svete. Vyvážane až 82 percent nášho HDP, čo znamená, že poctivá práca Slovákov odchádza do sveta, odkiaľ prichádzajú tovary nie vždy v kvalite, ktorá by celkom zodpovedala našim predstavám. Poľsko a Česko euro nechcú, chcú čo najviac suverenity. Podľa Roberta Fica máme dve možnosti: Utápať sa v teoretických diskusiách o európskej federácii národných štátov a suverenite alebo možnosť hlbšej integrácie EÚ. A naša vláda stojí za ňou celou váhou.