Predalo Maďarsko za judášske peniaze česť?


vrah azerbajžan štvorecVraždiaci Azerbajdžanec Ramil Safarov namiesto trestu dostal vo vlasti milosť

Viliam KOMORA – Foto: internet

„Zaplať tri miliardy a kúp si vraha!“ bolo jedným z hesiel, ktoré kričali arménski demonštranti pred budovou maďarského konzulátu v Jerevane začiatkom septembra. Protesty boli aj pred maďarskými ambasádami v iných krajinách. Vzplanutie medzinárodného napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom a Arménskom a Maďarskom vyvolalo omilostenie Azerbajdžanca Safarova. Hlavnú vinu na tom má Maďarsko, člen EÚ, NATO a Rady Európy.

Azerbajdžanec Ramil Sahib Safarov v roku 2004 zavraždil spiaceho arménskeho poručíka Gurgena Margarjana na jazykovom kurze NATO v Budapešti, keď mu sekerou šestnástimi údermi rozmlátil lebku. V Maďarsku Safarova odsúdili na doživotie, no začiatkom septembra ho vydali na výkon trestu do vlasti. V Azerbajdžane mu prezident Ilham Aliyev okamžite po prílete udelil milosť (čím podľa tamojšej opozície porušil ich zákony), bol povýšený do hodnosti majora, dostal nový byt a vyplatili mu plat za osem a pol roka – za čas keď bol vo výkone trestu odňatia slobody.

ORBÁNOV OBCHOD?

Podľa arménskych a maďarských opozičných politikov, Safarova vydali z Maďarska údajne na základe tajnej dohody medzi Maďarskom a Azerbajdžanom, za čo malo Maďarsko získať tri miliardy eur. Samozrejme, je to len dohad. Objavili sa aj tvrdenia, že výmenu dohodol premiér Orbán počas júnovej návštevy Baku. Dohoda mala byť taká, že na ropu bohatý Azerbajdžan odkúpi maďarské štátne dlhopisy za dve až tri miliardy eur, čo vláda aj Orbán popierajú.

Maďarsko sa topí v problémoch už dlhšie. Premiér Viktor Orbán nedávno odmietol podmienky poskytnutia pomoci od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Vyjadril sa, že maďarská vláda si pomôže sama a pripraví alternatívne riešenie. Budapešť sa pustila do znárodňovania vybraných hospodárskych odvetví. Európska komisia na to reagovala a vyslovila sa, že tento vývoj sleduje s obavami, no zatiaľ nie je pripravená zasiahnuť. Práve to akoby potvrdzovalo možnú existenciu spomínanej dohody.

OMILOSTENIE VRAHA

vrah azerbajžanUdalosť a dianie okolo nej prekračujú medzinárodné zvyklosti civilizovaného sveta. Pobúrenie a šokovanie z omilostenia vraha vyjadrili viacerí svetoví politici. Medzi nimi bol aj predseda zahraničného výboru Senátu USA a niekdajší neúspešný kandidát na prezidenta John Kerry, generálny tajomník OSN Pan Ki-mun prostredníctvom hovorcu Martina Nesirského, francúzsky predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Jean-Claude Mignon. Generálny tajomník NATO Anders F. Rasmussen zdôraznil, že vražda bola zločinom, ktorý nemožno odpustiť. Omilostenie Safarova odsúdilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí. Aj keď v súvislosti s prepustením Safarova adresovali Budapešti žiadosť o vysvetlenie Washington, Brusel i Moskva, Orbán celú vec považuje za uzavretú.

Maďarská opozícia chce odvolať ministrov zahraničných vecí a spravodlivosti, keďže súhlasili s vydaním bez písomných záruk o pokračovaní výkonu trestu. Podľa nich nesú spolu s premiérom zodpovednosť za to, že na Maďarsko vo svete padol tieň podozrenia. Zarážajúce je, že premiér Orbán a jeho FIDESZ nevidia dôvod na znepokojenie. Aj keď maďarský minister zahraničia János Martonyi označil nedodržanie prísľubov azerbajdžanskej strany za poľutovaniahodné, neprijateľné, odsúdeniahodné a ubezpečil, že nechceli Arménsku ublížiť, tak pri takomto zlyhaní v demokratických krajinách podávajú politici demisie od najvyšších postov. Najmä preto, že konanie Maďarska môže vyvolať medzi obidvomi kaukazskými štátmi opätovnú vojnu o územie Náhorného Karabachu.

HLAVY V PIESKU

Arménski zákonodarcovia vyjadrili presvedčenie, že maďarské orgány museli vedieť, že v Azerbajdžane Safarova omilostia, a takýto krok bude podnecovať k ďalším – na Arménoch páchaným národnostne motivovaným zločinom. Vyzvali všetky demokratické krajiny, aby odsúdili maďarsko-azerbajdžanskú dohodu. Provládny denník Magyar Nemzet zverejnil list azerbajdžanského ministerstva spravodlivosti, z ktorého vyplýva, že Safarovovo omilostenie vôbec nebolo dohodnuté...

Situácia je o to napätejšia, že Azerbajdžan má v súčasnosti vďaka rope silné ekonomické postavenie a pri prezbrojovaní armády môže mať pocit, že vojnu s Arménskom môže vyhrať. To ho reálne môže posmeľovať do vyvolania konfliktu. Maďarsko sa týmto konaním verejne diskvalifikovalo ako člen vyspelého demokratického sveta a významných medzinárodných zoskupení. V snahe o vlastné hospodárske prežitie zrejme hľadá orientáciu z európskeho na euroázijský ekonomický a politický priestor.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.