Historické rozhľady rozširujú slovenský obzor


história - dikatúryVýnimočná publikácia slovenských historikov a Spolku Slovákov v Poľsku

Dušan D. KERNÝ

Skutočnosť, že televíziu možno čítať, pochopí každý, kto siahne po vydaní ojedinelého zborníka Historické rozhľady 2012. Okrem mnohého iného totiž obsahuje prepis televíznej diskusie, ktorá sa už nikdy nebude opakovať. A  nielen preto, že dvaja jej aktéri už nie sú medzi nami. Vydanie zborníka Historické rozhľady výrazne poukazuje na obrovskú medzeru, ktorá v modernej slovenskej historiografii vznikla.

Ide o neopakovateľných a nenahraditeľných znalcov archívov, znalcov dokumentov a vynikajúcich slovenských historických analytikov a syntetikov dejín XX. storočia – Dr. Ladislava Deáka a Dr. Mariána Hronského. Nedá sa ani dostatočne dôrazne poukázať na organizačné a editorské zásluhy vytrvalej redakčnej rady – „päťky historikov“ – z novej strednej vzdelanej etablovanej generácie, ktorá umožnila pripomenutie významných slovenských historikov. Redakcia vytvorila zázemie pre Petra Jašeka, aby so súhlasom dokumentácie STV kvalifikovane spracoval televíznu besedu odvysielanú pri 90. výročí Trianonu.

Prepis záznamu besedy, kde dominuje znalosť a prehľad Dr. Deáka a Dr. Hronského, totiž nie je len transkripciou povedaného. Rozsiahle poznámky umožňujú čitateľovi v podstate väčší zážitok než samotná beseda. Dávajú mu k dispozícii údaje a fakty o osobách a udalostiach, ktoré v televíznej besede, diskusii nemožno natoľko uvádzať. Editor tak rozširuje obzor čitateľa – laického i odborného záujemcu. Treba totiž povedať, že Trianonská zmluva z roku 1920, ktorá dostala na medzinárodnú mapu európskeho usporiadania Slovensko a jeho medzinárodne platné hranice ako subjekt a nie objekt medzinárodného práva – ako právnu a existenčnú realitu, je dodnes predmetom akútnych politických či publicistických pokusov rušivo zasahovať do diania v Slovenskej republike, spochybňovanín zanešváriť pomery v strednej Európe a zneistiť nerealistickými fantazmagóriami zaniknutej aristokracie aj príslušníkov menšín.

ZDROJ FAKTOV

UPNPrepis besedy v autorstve P. Jašeka sa stáva takto aj trvalým zdrojom overených faktov a argumentácie, podkladom tak pre kvalifikovanú žurnalistiku, ako aj zahraničnú politiku Slovenskej republiky, pre polemickú a argumentačnú výbavu slovenských diplomatov a politikov. Navyše zborník s odborne doplneným prepisom besedy z júna roku 2010 (!) prichádza do atmosféry – dúfajme – novo sa formujúceho vedenia „zlepenca“ RTVS. Prístup k vyváženým besedám, odstránenie monopolnej jednostrannosti výlučne jedného moderátora – to je to, čo divákom zíde na um pri čítaní prepisu besedy, ktorá od roku 2010 potom už nikdy nebola vo verejnoprávnej televízii možná. Text je preto aj výzvou presahujúcou hranice samotnej publikácie Historické rozhľady. Je zásluhou publikácie, že je k dispozícii ako trvalý dokument, pretože – ak sme preverili všetko dôsledne – v zmenených weboch RTVS sa vlastne nájsť v archíve nedá, prinajmenšom nám sa to nepodarilo.

SUROVINA DEJÍN

Historické rozhľady troch zostavovateľov – Dr. M. Lacka, Dr. T. Kluberta a Mgr. I. Varšu a redakčnej rady, kde sú okrem nich doc. M. Hurbanič a Mgr. P. Jašek – okrem toho v dokumentárnej časti prinášajú zaujímavé osobné výpovede – nevyhnutnú „surovinu“ dejín, a to najmä pokiaľ sa týka rokov prvej Slovenskej republiky. Predovšetkým je zaujímavá výpoveď slovenského vojnového veterána Ivana Institorisa z významnej hybianskej, liptovskej evanjelickej rodiny, ktorá sa dostala na Žitný ostrov a menovaný svedok vzdelanie získal v Bratislave. Prežil celú dráhu od vojaka a dôstojníka československej, potom slovenskej armády, anabázu na východnom fronte až po Kaukaz..., aj Elbrus, najvyššiu horu európskeho kontinentu.

„Všetko som tam videl a už ani neviem, načo som tam bol...,“ táto veta, tento povzdych nad životom je výrečný a výrečne slovenský. Dalo by sa povedať, že je mottom celého východného ťaženia, ako aj mnohých nadväzujúcich udalostí v národnom aj osobnom živote mnohých ľudí, mottom akéhosi národného i osobného zablúdenia v dejinách. Nuž, a či napokon, po návrate I. Institorisa domov – aktívna účasť na Slovenskom národnom povstaní, ústup do hôr, na Kopské sedlo, na Prašivú, zostup zo zimných hôr do doliny, viacnásobné zatknutie a viacnásobné hľadania známostí a... prepustenie. Potom konšpirácia v bytoch v strede Bratislavy, získavanie šifier pre Londýn, cesty spojok do Švajčiarska, tajné stretnutia – okrem iných s G. Husákom. Pritom skúsený telegrafista I. Institoris bol pre spojenie s londýnskym zahraničím neoceniteľnou pomocou. Povstanie a drastické pomery ústupu, zajatie – za vecnosťou slov výpovede človečenská dráma, príbeh hodný moderného, netradicionalistického, nekonvenčného dramatického či filmového vyrozprávania alebo dokumentárnej literatúry faktu.

PROTIHITLEROVSKÉ NÁLADY

Výpoveď o rokoch 1942 – 1943 na východnom fronte; záznam rozprávania je veľmi zaujímavý – aj pokiaľ ide o rozhodné antihitlerovské nálady slovenských vojakov, otrasné sociálne pomery na sovietskom vidieku, desivé inferno pri dobýjaní miest – trebárs Rostova na Done, masakry, masové vraždy, ktoré páchali na civilnom obyvateľstve, ktoré robili „gestapáci, hnusné svine...“, len v jednom jedinom prípade sa na úlohu kata podujal slovenský vojak...

Predhistória tragédie v Kľaku a na Ostrom Grúni – rozhovor o pomeroch v tzv. partizánskych obciach v zime 1944/1945 – je zasa založená na svedectvách Vladimíra Balka. Redakčný úvod zdôrazňuje, že po roku 1989 sa „zachránilo viacero spomienok či svedectiev, ktoré podávajú tragické vojnové časy z trochu iného pohľadu než dovtedy, a takto sa stávajú aj alternatívnymi prameňmi, vďaka ktorým si budúci bádatelia budú môcť vytvoriť objektívnejší obraz o tomto komplikovanom a skresľovanom historickom období. Jedným z takýchto svedectiev je aj dvojzväzková publikácia niekdajšieho významného činiteľa, člena Štátnej rady prvej Slovenskej republiky JUDr. Jána Balku“.

Historický rozhľad zachytáva osobné svedectvo (metódou oral history, teda vyrozprávaním ) syna Jána Balku Vladimíra o brutálnom osude obcí, v ktorých protipartizánska jednotka Edelweiss spáchala v januári 1945 najväčší masaker v dejinách prvej SR – povraždila 146 miestnych občanov, vrátane žien a malých detí. Svedectvo chce byť príspevkom k dlhé roky tabuizovanej otázke podielu partizánov na tragédiách stredoslovenských obcí.

OSOBNÉ SVEDECTVÁ

Zápis osobných svedectiev je o to hodnovernejší, že ide o autorizované texty. Aj v Balkovej výpovedi sa objavuje motív povstaleckého boja proti Nemcom – a nie za Beneša. Prináša aj doklad o téze, ktorá sa stala medzitým okrídleným kľúčovým tvrdením: „Organizácia a priebeh SNP by neboli vlastne možné, keby nevznikol toľko preklínaný Slovenský štát.“ A mnohí organizátori by nemohli robiť prípravy, keby sa za nich nezaručovali predstavitelia režimu, v tomto prípade ľudák, člen Štátnej rady Slovenskej republiky.

Svedectvo príslušníka významnej katolíckej rodiny je skutočne alternatívnym pohľadom. Oba texty však poukazujú na neoddiskutovateľný fakt – nová a stredná generácia historikov sama musí nazbierať dostatok faktov a svedectiev, aby mohla kriticky zhodnotiť roky prvej Slovenskej republiky. Po desaťročiach bývalého režimu a jeho historiografie celkom evidentne nemôže a ani nechce prijímať ako nemenný model predchádzajúceho, v mnohom len čiernobieleho hodnotenia a najmä jednostranných faktov, skresľovania či dokonca falzifikácií. Je to pre novú generáciu zrejme mimoriadne dôležité. Ide aj o podrobné zmapovanie všetkého, čo sa odohralo v prvej Slovenskej republike a na čom má vtedajší režim a zákonodarstvo prvej SR neprehliadnuteľný s nezamlčateľný podiel. To, že udalosti vyjasňuje nová generácia slovenských historikov, je zrejme dôležité aj preto, že ak to neurobí ona, bude tu stále priestor na recidívy jednostranného pohľadu, ktorý tu desaťročia prevládal v rokoch, keď bolo Slovensko a Slováci takrečeno vyzliekaní z vlastných dejín.

PESTRÁ PALETA TÉM

Obsah Historických rozhľadov (rozhlady.webnode.sk) je však aj inak pestrý, približuje trebárs život Brunšvikovcov v Dolnej Krupej, sobášnu stratégiu červenokamenských Pálfyovcov v 19. a prvej polovici 20. storočia, cenný je príspevok o postoji Slovenska k vojnovým zajatcom do vypuknutia SNP. Zrejmým vrcholom je však najmä pre zorientovaného čitateľa reflexívna vedecká esej I. Varšu, ktorý pôsobí na katedre histórie Trnavskej univerzity sv. Cyrila a Metoda. Hovorí o dôležitosti čítania prác českého sociológa a autora dejín sociológie Jana Kellera. Na štyridsaťstranovú vedeckú esej môžeme samozrejme len upozorniť – dielo J. Kellera je totiž podnetom na fundované zistenia, že kapitalistický systém hospodárstva nezahŕňa človeka, človek nie je základom systému, neberie naň ohľad. Preto zhubné dôsledky stratégie liberálnych elít spočívajú v tom, že ostatným vnucujú individualizovaný prístup k ochrane svojich záujmov, zatiaľ čo príslušníci elity si obhajujú svoje práva kolektívne. Každý, kto sleduje každodennosť politiky v Európskej únii či na Slovensku, ocení Varšov náročný rozbor. Zároveň nám tento text ukazuje aj rozdiel medzi slovenskými a českými kritickými pohľadmi. J. Keller, ale aj iní publikujú svoje eseje, ktorých brilantnosť výpovede ho tak zaujala, v masovom vydaní českého denníka Právo. Slovenský analytik Varšo sa s tým vyrovnáva v takmer disidentskom vydaní Historických rozhľadov, ktoré vyšli vďaka Vydavateľstvu a tlačiarni Spolku Slovákov v poľskom v Krakove!



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.