https://snn.sk/news/sto-rokov-od-mierovej-zmluvy-v-trianone/Mimoriadny význam Matice slovenskej na juhu nášho územia. Pred sto rokmi, 4. júna 1920, slovenský vzdelanec podpredseda Slovenskej ligy v Amerike Dr. Štefan Osuský podpísal pri Paríži 623-stranovú Trianonskú mierovú zmluvu. Bol to jeden z podpisov zmluvy medzi víťaznými mocnosťami a ich spojencami s novým štátom ─ Maďarskom. Toto je dodnes nielen historickým faktom, ale aj aktuálnou a akútnou politickou agendou. V dvoch susedných štátoch ─ Maďarsku a Slovensku ─ je to vnímané odlišne.
Bol to významný deň pre všetky národy bývalého Uhorska, to sa rozpadlo ešte v roku 1918. Maďarsko podpísalo zmluvu ako nový štát, nebolo ani právne a ani teritoriálne identické so zaniknutým historickým Uhorským kráľovstvom.
■ NÁVRATY K MINULOSTI
Maďarsko uznalo, tak ako predtým to urobili mocnosti, úplnú nezávislosť česko-slovenského štátu a jeho hraníc. Mierové zmluvy umožnili vznik nových štátov na základe sebaurčovacieho práva, okrem Maďarska, Rakúska a Česko-Slovenska aj Poľska, Juhoslávie a územne obnoveného Rumunska. Pokiaľ ide o novinárske skratky, „skončila sa nadvláda desiatich miliónov Maďarov nad dvadsiatimi miliónmi Nemaďarov“.
Prečo sa treba vracať do minulosti, a to veľmi podrobne, vecne, odborne, zo slovenského historického hľadiska? Vlani maďarský parlament vyhlásil rok 2020 za Rok národnej súdržnosti o dodnes „pretrvávajúcej neriešiteľnosti politických, ekonomických, právnych a duševných problémov, ktoré spôsobila (trianonská) mierová dohoda“.
Pre Slovensko je to neprijateľné. Z našej slovenskej strany niet nijakých dôvodov spochybňovať, a vonkoncom už nie prehodnocovať mierovú zmluvu. Okrem iného aj preto, že určením česko-slovenských hraníc po prvý raz medzinárodne platne určila naše slovenské hranice. Tie boli medzinárodne uznané nielen po prvej, ale medzinárodne aj po druhej svetovej vojne v roku 1947 na Parížskej konferencii. V Trianone 1920 podpísal vedno s E. Benešom mierovú zmluvu Štefan Osuský, v Paríži 1947 zasa Vladimír Clementis. Tieto výsledky ich dômyselnosti a energie by sme nemali spochybňovať. Prezieravý postup V. Clementisa v roku 1947 nám v roku 1992/1993 umožnil vybudovať po maďarskom nelegitímnom jednostrannom odstúpení od medzinárodnej zmluvy vodné dielo Gabčíkovo.
■ ČERVENÁ ČIARA
Nejde len o vecné, odborné historické hľadisko. Ide aj o domáce pomery, o to, aby sa v čo najširšej politickej, ako aj občianskej verejnosti jasne stanovila červená čiara, ktorú nikomu nemožno prekročiť. Nemožno prijať tú časť vyhlásenia maďarského parlamentu, kde sa hovorí o „podpore práva národných menšín na sebaurčenie“.
Matičnej verejnosti ide dnes o principiálne záležitosti. Prvou je, aby sme v roku storočnice Trianonu dôstojne, vecne, pokojne, ale dôrazne argumentovali a vniesli do najširších vrstiev slovenskej spoločnosti napriek búrlivej súčasnosti vedomie o skutočných historických faktoch. Veď na nich stojí zrod moderného Slovenska! Systémom mierových zmlúv po prvej svetovej vojne sa stala medzinárodne právne platná zásada sebaurčenia národov, teda legálne a legitímne právo na štátnu samostatnosť a zvrchovanosť. Zánik Uhorska rozpadom v roku 1918 je síce, ako je zrejmé z maďarskej politiky, vnímané odlišne, ale v dnešných podmienkach je pre matičnú verejnosť dôležité, aby tieto neraz zásadné rozdiely negatívne neovplyvňovali, nevyostrovali vzájomnú spoluprácu a spolužitie dnes a v budúcnosti.
■ POSTAVENIE MATICE
Práve teraz je zrejmé, že treba mať pochopenie pre postavenie Matice slovenskej na juhu Slovenska a jej úlohu v tomto nejednoduchom prostredí s nejednoznačným prístupom k historickým faktom. Matica sa usiluje o to, aby boli viditeľné historické fakty ako historický zdroj moderného sebavedomia príslušníkov štátu Európskej únie. Je dôležité, že Trianon bol nielen základom vzniku česko-slovenského štátu, ale aj celkových pomerov v strednej Európe!
Podpora takéhoto matičného úsilia ako súčasti celkového spoločenského snaženia s podporou štátnej myšlienky je dnes v roku storočnice výnimočne dôležitejšia než za predchádzajúcich vlád. Súčasná maďarská politika na rozdiel od nedávnej minulosti po roku 1989 dramaticky stratila na rozdiel od Slovenska predchádzajúci diplomatický a politický vplyv v Európskej únii. No posunula sa smerom k európskemu prúdu, ktorý spochybňuje terajšie usporiadanie EÚ. A to je hrozba aj pre štáty s národnostne zmiešanými územiami, najmä keď si nezakrývame oči pred reálnymi pomermi tak na juhu Slovenska, ako aj k prístupu k Trianonu.
Dušan D. KERNÝ ─ Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Ďalšie články týkajúce sa 100. výročia Trianonu si môžete prečítať na týchto linkoch: