V týchto dňoch sme si pripomenuli dva dôležité míľniky historického zápasu Slovákov za slovenskú štátnosť. Oslávili sme stošesťdesiate štvrté výročie Memoranda slovenského národa a stopäť rokov od prijatia mierovej zmluvy v Trianone. Memorandisti zo slávnej Štúrovej generácie v prvom politickom i kultúrnom programe Slovákov verejne požadovali vytvorenie tzv. Slovenského Okolia, kde by si Slováci sami spravovali veci verejné.
Okrem iného žiadali používanie slovenčiny ako úradného jazyka i vznik Matice slovenskej. V roku 1920 sa v Trianone podpísala mierová zmluva po skončení prvej svetovej vojny, ktorá prvýkrát v medzinárodnej histórii vyznačila hranice na životný priestor pre Slovákov, zatiaľ v rámci spoločného štátu s Čechmi. Následne sa tisícročný sen nášho národa splnil až v roku 1993, keď sme získali demokratickú štátnosť. V roku 2004 sme vstúpili do Európskej únie, kde sme si našli svoj životný priestor. Vstupom sme však časť našich štátnych kompetencií odovzdali do rúk euroúradníkov. Život ukázal, že v niektorých otázkach by rozhodovanie malo ostať v rukách slovenského národa.
Vládna strana Smer predložila do parlamentu návrh zmeny ústavy, ktorým by Slovensko dosiahlo v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Definuje dve pohlavia muža a ženu, rovnosť medzi nimi pri odmeňovaní za vykonanú prácu, upravuje adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces a posilňuje suverenitu v otázkach implementácie medzinárodných zmlúv do nášho práva. Európske právne záväzné akty už nebudú mať prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, pokiaľ budú v rozpore s ústavou. Ide o prirodzený ochranný prostriedok národa a štátu pred násilne presadzovanými, pre nás cudzími kultúrno-etickými doktrínami, ktoré sa čoraz častejšie objavujú v legislatívnych zámeroch Európskeho parlamentu.
Progresívne centrá vyvolávajú k tejto téme priam mediálny ošiaľ. Pretláčajú naratív, že zmenou ústavy sa staneme autoritatívny štát, ktorý sa vzďaľuje Európskej únii. V čase reminiscencií na memorandum a Trianon je takéto posilnenie národných kompetencií prirodzené a nijako sa nevymyká demokratickým princípom európskeho spolunažívania. Aj malé národy majú v rámci Únie právo na vlastný názor a správu vecí verejných najmä v kultúrno-etických otázkach.
Text a foto: Maroš SMOLEC
