Stojíme na prahu potravinového predpeklia


bačaĽudia sa v zahanbujúcich podmienkach neraz musia doslova pobiť o múku a cestoviny

Oto BALOGH

Do roku 1989 sa Slovensko mohlo pochváliť potravinovou bezpečnosťou na úrovni 80 percent, čo predstavuje prijateľnú hranicu potravinovej bezpečnosti. Drvivú väčšinu potravín sme si dokázali vyrobiť doma, ba čo viac, mnohé komodity, ako trebárs bravčové mäso, sme exportovali.

Dnes po dvadsať rokov trvajúcich ekonomických experimentoch a osemročnom členstve v Európskej únii je Slovensko so svojou potravinovou bezpečnosťou na úrovni rozvojových krajín a vrátilo sa o polstoročie späť.Úpadok poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku je viditeľný a stále sa prehlbuje. Potravinová bezpečnosť na úrovni 45 percent je hodnota, akú vykazovali členské krajiny Európskeho hospodárskeho spoločenstva (predchodca EÚ) v roku 1962! Už roky dovážame bravčové mäso, hydinu, čerstvú zeleninu, mliečne výrobky, jablká a ďalšie komodity, ktoré sme schopní vo väčšine prípadov vyrobiť si sami.

INSITNÁ AGROPOLITIKA

Naši agropodnikatelia v nerovnom boji so zvýhodňovanou konkurenciou zo starých členských štátov Únie roky doplácajú na rozhodnutia rozličných insitných agropolitikov, ktorí usúdili, že je zbytočné potraviny produkovať doma, keď všetko môžeme doviezť. Dnes za to platíme prudko narastajúcou nezamestnanosťou na vidieku v potravinárstve a stratou schopnosti uživiť vlastných obyvateľov. Zlé politické rozhodnutia vo vzťahu k poľnohospodárom, zdecimovanie poľnohospodárskych družstiev, dlhoročná absencia koncepcie rozvoja agrorezortu a podoby slovenského vidieka o 10 – 15 rokov, macošský vzťah vlád k vlastným občanom agropodnikateľom, výhovorky raz na chýbajúcu politickú vôľu, inokedy na nedostatok peňazí (tie sa nájdu len na sociálne dávky, nie na podporu domácej poľnohospodárskej prvovýroby, pozn. red.), zrušenie zákona na ochranu prvovýrobcov pred veľkými ekonomickými zoskupeniami, likvidácia živočíšnej výroby, zrušenie cenovo výhodnej nafty pre poľnohospodárov, likvidácia 6-percentnej DPH na predaj potravín z dvora, zníženie platieb pre poľnohospodárov o 40 miliónov eur, zníženie štátnej pomoci pre poľnohospodárov o 30 miliónov eur, zánik pôvodných poľnohospodárskych profesií (zootechnici, agronómovia), zle nastavené vzťahy výroba – obchod, zrušenie desaťročnej koncepcie rozvoja pôdohospodárstva, absencia výchovy k spotrebiteľskému patriotizmu, jedna z najvyšších DPH na potraviny v rámci EÚ – to všetko sú plody nesystémového prístupu tých, ktorí zodpovedajú za hospodársku a potravinovú politiku štátu.

NA SAMOM DNE

           Situácia sa nezlepšila ani po našom vstupe do EÚ v roku 2004. Do roku 2010 klesol počet pracovníkov v poľnohospodárstve z 86 na 56 tisíc a v potravinárstve z 38 na 30 tisíc. V ponuke obchodných reťazcov je celkové zastúpenie slovenských potravín len 45-percentné, v ovocí a zelenine dokonca len 25-percentné. Zvýšenie predajnosti domácich produktov iba o 10 percent by v najbližších piatich rokoch pritom znamenalo len v agrorezorte tvorbu minimálne 20 tisíc nových pracovných miest.

Reálny stav je však o niečom inom. Na pôde, ktorá je predurčená na produkciu potravín, sa stavajú logistické centrá (rozumej sklady), veľkoryso ich prepúšťame automobilkám a tým, čo pestujú biopalivá vo vidine dobrého kšeftu a rýchleho osohu. Zatiaľ predstavitelia obchodu núkajú chudobným obyvateľom potraviny tesne pred uplynutím lehoty trvanlivosti v rámci svojráznej štátnej charity – naši občania dostávajú potravinovú pomoc v podobe niekoľkých kilogramov múky a cestovín; v zahanbujúcich podmienkach sa o ňu musia neraz doslova pobiť. Stojíme na prahu potravinového predpeklia. Až sem sme to dopracovali.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.