V. MEČIAR: Mňa aj Gyulu Horna označovali za zradcov národa

Vladimír Mečiar počas rozhovoru pre Tlačovú agentúru SR. Trenčianske Teplice, 16. marca 2015 Foto: TASR/Michal Svítok

Bratislava 16. marca (TASR) - Schválením zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom zložilo Slovensko skúšku dospelosti (19.3.1995) v zahraničnej politike. Vyhlásil to pre TASR bývalý premiér Vladimír Mečiar, ktorý zmluvu vyrokoval. Diskusie o podobe zmluvy neboli podľa jeho slov ľahké. Tvrdí, že tak on, ako aj jeho maďarský partner Gyula Horn boli pre zmluvu označovaní za zradcov národa.

Zmluva bola podľa Mečiara veľmi potrebná aj pre rastúci nacionalizmus. Mečiar povedal, že sa obávali aj ozbrojeného konfliktu. "Obávali sme sa, aby nejakí blázni neprišli a nevyrobili také napätie, ktoré by vyvolalo aj lokálny konflikt," uviedol pre TASR.

Zhoršovanie vzťahov vyplývalo podľa Mečiara zo spochybňovania Trianonu, problémom boli aj požiadavky týkajúce sa kolektívnych práv menšín a Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. "Atmosféra išla do napätia," zaspomínal si. S nástupom Gyulu Horna sa situácia podľa neho začala meniť. Zasiahli aj Francúzi, ktorí podľa Mečiara vytvorili obrovský tlak na usporiadanie slovensko-maďarských vzťahov vzájomnou dohodou.

Vladimír Mečiar počas rozhovoru pre Tlačovú agentúru SR. Trenčianske Teplice, 16. marca 2015 Foto: TASR/Michal Svítok

"Zrod zmluvy nebol jednoduchý," poznamenal Mečiar. Keď bol návrh zmluvy na svete, začali sa rokovania. Maďarská strana bola podľa neho ochotná ustúpiť z viacerých bodov, nechcela sa však vzdať toho, aby v zmluve chýbalo uznanie štátnej hranice a aby v nej boli kolektívne práva menšín.

"Maďarská delegácia hovorila, že naše hranice sú garantované toľkými medzinárodnými zmluvami, že je zbytočné o tom písať ďalší doklad. Tak som povedal, že ak uznávajú, že je to platné, tak prečo im robí problém uznať to ešte raz v tejto zmluve. Nakoniec sme sa dohodli, že to v zmluve bude," zaspomínal si Mečiar.

S právami menšín to bolo podľa neho ťažšie. Keď sa delegácie nevedeli zhodnúť, Mečiar podľa vlastných slov navrhol kompromis. "Aby sme našli riešenie ako Česi a Nemci, ktorí nepovedali, že Mníchovská dohoda je neplatná, ale že je nulitná," priblížil. Takúto formuláciu však nenašli a Horn vtedy podľa Mečiara povedal, že to bude napísané, ako navrhuje slovenská delegácia. "Keď to povedal, tak ho vlastní nazvali zradcom," povedal Mečiar, podľa ktorého sa potom maďarská delegácia hádala. Napokon však kolektívne práva nepresadila.

Maďarská strana napriek naformulovanému textu zmluvy podľa Mečiara tlačila na kolektívne práva menšín. Slovenská vláda preto schválila zmluvu aj s tým, že ju podpíše len v chápaní, že v nej nie sú definované kolektívne práva. Informáciu o tom doručila slovenská strana maďarskej tesne pred podpísaním zmluvy v Paríži. Mečiar priznal, že išlo o taktiku, ktorá prispela k podpísaniu zmluvy v takom chápaní, v akom bola pre Slovensko prijateľná.

"Pán Schenk doručil nótu. Pán Horn prišiel za mnou, že čo to má znamenať. Povedal som mu, že sa nič ešte nestalo, sme pred podpisom. Ak nechce, nemusíme podpísať. Horn začal váhať, premýšľať, čo má urobiť. Vtedy prišiel pán Balladur, vzal nás oboch pod pazuchu a poďme. Kamery namierené na nás. Či sa to páčilo alebo nie, zmluva sa musela podpísať," uzavrel Mečiar, podľa ktorého tak Slovensko zložilo skúšku dospelosti z diplomacie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.