Slovenská cechová zástava rybárskeho spolku z roku 1844


Na Záhorí v Gajaroch objavili  unikát mimoriadnej historickej ceny

Slovenská cechová zástava rybárskeho spolku  z roku 1844

Dušan D. KERNÝ – Foto: autor

Je nedeľné predpoludnie a naplnená sála kultúrneho domu v Gajaroch vstáva, zaznievajú fanfáry a do miestnosti vnášajú v sprievode slávnostne odetého herolda Slovenskej republiky zástavu s veľkým slovenským znakom. Je to mimoriadna, prvá takáto udalosť na Slovensku. Zástavu objavil v organe miestneho rímskokatolíckeho chrámu miestny farár Ján Bujna. Historická cechová zástava rybárskeho spolku v Gajaroch so slovenským textom a menami je z roku 1844!  „Bol som azda pri tisícich príležitostiach, ktoré stanovujú predpisy pre akt úradného, oficiálneho  herolda Slovenskej republiky pri uvádzaní rôznych erbov miest, obcí, spolkov, cechov – ale nikdy to nebola takáto príležitosť ako teraz, že išlo o zachovanú, prakticky neporušenú veľkorozmernú  cechovú zástavu z polovice 19. storočia, ktorá sa zrejme desaťročia používala v obci Gajary pri cirkevných sviatkoch a sprievodoch, procesiách,“ povedal pre SNN Dr. Ladislav Vrteľ, správca Heraldického registra Slovenskej republiky, predseda heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR, ktorý sa touto problematikou nepretržite zaoberá od roku 1975.  

Baránok a zástava – obeť a víťazstvo


Symboly Veľkej noci nás pozývajú do boja proti zlu

Baránok a zástava – obeť a víťazstvo

Viliam JUDÁK – Foto: Emil SEMANCO, archív SNN

Každé obdobie občianskeho, ale najmä liturgického roka prináša bohatstvo myšlienok, ktoré zvyčajne vyjadruje človek navonok určitým symbolom. Tak ako jednotlivé ročné obdobia sú symbolizované svojimi plodmi, napríklad leto klasom, jeseň strapcom hrozna, tak aj v slávení jednotlivých tajomstiev v liturgickom roku môžeme cez adventné obdobie prežívať neopakovateľné chvíle pri svetle  adventných sviec, cez vianočné sviatky zas pri vianočnom stromčeku či jasličkách.

Veľká noc je najväčší sviatok liturgického roka


Svedectvo o slávení veľkonočných sviatkov pochádza už z druhého storočia

Veľká noc je najväčší sviatok liturgického roka

Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív SNN, (se)

Z čisto pragmatického hľadiska by sme mohli povedať, že poprava Ježiša Krista je najmasovejšie uznávaný  sviatok.  Aj letopočet sa určuje dátumom jeho narodenia, napriek tomu vedci stále nevedia s  istotou povedať, kedy bol Ježiš ukrižovaný. Evanjelisti opisujú posledné hodiny Krista takto: „Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Najviac sa opisované javy v Biblii zhodujú s dátumom 3. apríl 33, keď podľa C. Humpreysa a W. D. Waddingtona vyšiel mesiac v Jeruzaleme v splne sčasti v zatmení, ktoré sa skončilo päťdesiatjeden minút po jeho východe. Tabuľka na kríži niesla nápis Ježiš Nazaretský, židovský kráľ. Tri dni po jeho ukrižovaní  našli hrob prázdny. Ježiš vstal z mŕtvych a stal sa zakladateľom novej zmluvy, kresťanstva.

Prekvapenia a úskalia eurokandidátok


KOMENTÁR

Prekvapenia a úskalia eurokandidátok

Roman MICHELKO

Voľby do Európskeho parlamentu sa blížia, a tak sa politické strany vytasili so svojimi kandidátkami. Vo všeobecnosti platí, teda aspoň v kontexte krajín tzv. starej Európy, že do Európskeho parlamentu idú politickí vyslúžilci, bývalí premiéri, ministri či zaslúžilí dlhoroční  poslanci, ktorí už na domácej scéne nemajú veľmi čo ponúknuť, ale vždy boli lojálni, tak ich treba „odložiť“  na pohodlný dôchodok do  Parlamentu.  Celkom iste to platilo povedzme pre Eduarda Kukana či Petra Šťastného z SDKÚ. Poďme sa však pozrieť, čo nám vedenia strán pripravili pre tohtoročné májové voľby.

Hanba primátora Slafkovského


POZNÁMKA

Hanba primátora Slafkovského

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Keď primátor Liptovského Mikuláša odmietol účasť ruskej delegácie na pietnom akte pre osloboditeľov nielen mesta, ale aj celého Liptova, médiá akosi nehovorili o jeho extrémizme. Alexander Slafkovský z SDKÚ je iste demokrat, len jeho konanie je také extrémne, až to vyráža dych! Ľudia, ktorí na Liptove v bojoch druhej svetovej vojny zahynuli, aby oslobodili aj jeho krásne mesto, isto neriešili, či sa narodí nejaký primátor, ktorý bude „brániť Krym“. Neviem, kde sa primátor Slafkovský narodil, len viem, že urobil takú hanbu, akú tu neurobil ešte asi nikto. Zakázal prístup ruskej delegácii na pietnu akciu pri príležitosti oslobodzovania mesta Liptovský Mikuláš a jeho okolia.

Prečo hold mŕtvym je cnosť živých


KERNÝ webSPOZA OPONY

Prečo hold mŕtvym je cnosť živých

Dušan D. KERNÝ

 Je pozoruhodné, ako si spory, neraz politické spory, ktoré sú vlastne reklamou, odnášajú bezbranní mŕtvi či ich pamätníky, tabule. Do dejín politických škandálov sa nepochybne zaradí vášnivý spor politikov, historikov, pseudohistorikov a publicistov okolo nápisu na podstavci sochy kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Dá sa povedať takmer s istotou, že už nikdy sa toto miesto nestane miestom celonárodnej púte, ale národnej nepochybne. Odporcovia kráľa vypadli z vrcholných ústavných funkcií a ničomu sa nenaučili a na nič ani nezabudli.

Čo s historickou vendetou?


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Čo s historickou vendetou?

Peter VALO

 Krátko pred znovuzrodením Slovenskej republiky som vydal knižku Zabíjal som štát. Priateľov potešil úsmevný pohľad na tabuizované vojnové dejiny. Vymýšľať som si nemusel. Zo zážitkov vojakov a civilistov, čo prešli východným frontom i povstaním, som ušil svoje postavy. Básnik Štefan Moravčík v recenzii napísal: „Totalita nám roky vnucovala svoju predstavu vojny, Slovenského štátu, SNP, všetkého, čo s tým súvisí. Jedny bábky nám vykresľovali druhých hrdinov ako bábky. Celé dejiny boli jedno tragikomické divadielko, kde vystupovali na jednej strane skvelí šoumeni a na druhej tí zlí, čo nechápali ich násilnú dobrotu. Komunisti a fašisti. Internacionalisti a národovci. Do poslednej chvíle do nás džgali seno, nestráviteľné seriály, kde potvrdzovali svoju jedinú  pravdu.“

3 OTÁZKY PRE: Ing. Petra BACA, PhD., experta na agrárnu politiku


3 OTÁZKY PRE: Ing. Petra BACA, PhD., experta na agrárnu politiku

Akýkoľvek ukrajinský dovoz naruší terajšie ceny

 Zhováral sa Dušan D. KERNÝ

● Ste slovenský poľnohospodársky odborník so skúsenosťou z europarlamentu. Ako hodnotíte návrh uvoľniť trh pre ukrajinské tovary? 

Hodnotím to najmä ako politické gesto, ktoré nebude mať adekvátnu  obchodnú a ekonomickú hodnotu. V agropotravinárskom sektore môže napríklad takýto nepripravený vzájomný obchod zabrzdiť aj nepripravenosť Ukrajiny vyhovieť hygienickým, zdravotným, veterinárnym a fytosanitárnym požiadavkám EÚ. Naši poľnohospodári a potravinári sú nespokojní s takýmto otvorením trhu, lebo akýkoľvek dovoz by narušil  súčasné ceny a obchodné vzťahy v SR ako bezprostredne susediacom štáte.zreteľným národným, sociálnym aj kresťanským prístupom, ktorá nemá zjavné prepojenie na silné a nátlakové podnikateľské skupiny.

3 OTÁZKY PRE: Helenu MEZENSKÚ, poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky


3 OTÁZKY PRE:  Helenu MEZENSKÚ, poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky

Hazardujeme s pôdou a prírodnými zdrojmi

Zhováral sa Ivan BROŽÍK

Foto: Archív H. M.

● Organizujete občiansku petíciu za záchranu slovenskej pôdy pred výkupcami zo zahraničia. Znamená to, že politické a legislatívne riešenia nedostatočne chránia toto prírodné bohatstvo?

Áno, organizujeme petičnú akciu za záchranu slovenskej pôdy, pretože politické a legislatívne zábrany na jej ochranu nie sú vytvorené. Reprezentanti moci a správy našej krajiny zlyhali pri rokovaniach o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a za celých desať rokov v ochrane pôdy pred jej záberom cudzími subjektmi nijaká vláda neurobila dostatočné protiopatrenia.zreteľným národným, sociálnym aj kresťanským prístupom, ktorá nemá zjavné prepojenie na silné a nátlakové podnikateľské skupiny.

Zabudnite na hľadanie a podporu talentov


ďurindaPočetné spevácke súťaže sa menia na šaľbu a manipuláciu s divákmi

Zabudnite na hľadanie a podporu talentov

Alexander GOCZ – Foto: autor

Začalo sa to pomerne optimisticky. Verejnoprávna televízia pod vedením ambiciózneho Richarda Rybníčka s patričnou slávou odštartovala v roku 2005 licencovaný formát – talentovú súťaž pre mladých spevákov Superstar. Na slovenské pomery vypuklo celkom slušné nadšenie, ba miestami až hystéria. No ruku na srdce. Kto si už dnes spomenie na mená ako Katka Koščová, Martina  Schindlerová či Tomáš Bezdeda? Len prvá z menovaných sa popri materských povinnostiach venuje koncepčne spevu a hudbe, pričom vo svojom žánri zľahka ovplyvnenom baladou, šansónom či folkom je dobrá, aj keď ju rádiá v podstate ignorujú.

Lákavého sústa s názvom Superstar sa potom zmocnila úspešná komerčná televízia. Medzitým sa Tomáš Bezdeda stal známy najmä ako partner vychytenej moderátorky a na jeho koncert v Banskej Bystrici núkali zúfalí usporiadatelia dva lístky za cenu jedného. Aj ambiciózna Martina Šindlerová, pardon, Schindlerová, bola viac známa privátnym životom prepieranom v bulvári ako speváckymi výkonmi.