R. Sulík sa vzdá funkcie predsedu SaS, vzápätí bude jediným kandidátom

Na snímke predseda SaS Richard Sulík Foto: TASR - Andrej Galica

Bratislava 11. júna (TASR) - Voľba predsedu strany SaS je hlavným bodom mimoriadneho kongresu liberálov, ktorý dnes zasadne v Bratislave. Jediným kandidátom na tento post je súčasný šéf strany a europoslanec Richard Sulík. Ten sa v priebehu kongresu svojho postu vzdá a vzápätí bude do staronovej funkcie opäť kandidovať.

To, že nakoniec žiadnych protikandidátov nemá, hodnotí Sulík pozitívne. "Novinové články ustáli, nikto to už nerieši, bude kongres, a potom pokoj," povedal pre TASR. Napriek tomu, že podpredsedovia SaS Jozef Mihál a Ľubomír Galko napokon nekandidujú, Sulík pôvodný scenár zachová a vedúcej straníckej funkcie sa na kongrese vzdá. "Áno, vzdám sa a budem kandidovať opäť. Je to dohodnuté aj s podpredsedami strany Galkom, Mihálom a Janou Kiššovou," povedal.

Mimoriadny kongres má podľa Sulíka potvrdiť pripravenosť SaS prevziať po najbližších parlamentných voľbách zodpovednosť za Slovensko. "Aj kongres prispeje k tomu, že budeme pripravení," deklaroval.

Jozef Mihál oznámil zámer kandidovať na šéfa SaS v apríli. Vyjadril vtedy presvedčenie, že konkurencia je prospešná vec a že svojou kandidatúrou môže popohnať súčasného predsedu Sulíka, aby sa nad niektorými vecami zamyslel o čosi viac. Kandidatúru vtedy nevylučoval ani Galko. Kongres s voľbou predsedu sa mal konať v roku 2017.

V polovici mája však prišiel Sulík s vyhlásením, že zvoláva mimoriadny kongres už na dnešný deň, vzdá sa svojej funkcie a bude opätovne kandidovať na predsedu. "Dôvodom nie je rozkol v strane, dôvodom je neblahá diskusia, ktorá sa vedie v médiách, a strane škodí," uviedol Sulík. Poukázal na to, že podobná diskusia, ktorá sa týka vedenia SaS, sa začala viesť po neúspešných voľbách v roku 2012 a niečomu podobnému sa chcel teraz vyhnúť.

O štyri dni neskôr si Mihál svoju kandidatúru rozmyslel. "Oficiálne oznamujem, že nebudem kandidovať na mimoriadnom ani inom kongrese. SaS sa neštiepi, neuvažujem o odchode, zostávam poslancom SaS, podpredsedom a členom Republikovej rady," povedal Mihál. Rozhodol sa tak po stretnutí so Sulíkom. "Našli sme spoločnú reč, veľa vecí sme si vyjasnili a dohodli sme sa. Obidvaja chápeme, že náš súper je strana Smer-SD. Obidvaja chceme, aby SaS bola pripravená prevziať zodpovednosť za Slovensko po najbližších voľbách," doplnil Sulík.

Ľubomír Galko následne 2. júna potvrdil, že nebude kandidovať ani on. "Vzhľadom na odstúpenie Jozefa Mihála z kandidatúry a verejné vyhlásenie Richarda Sulíka, že SaS zostane pod jeho vedením pravicovou liberálnou stranou, je moja kandidatúra v danej chvíli a v týchto voľbách predsedu SaS bezpredmetná," uviedol Galko v stanovisku.

R. SULÍK: Chceme byť silnou vládnou stranou po najbližších voľbách

Súčasná opozičná strana SaS chce byť po najbližších parlamentných voľbách silnou vládnou stranou, pričom prijme aj zodpovednosť, ak bude najväčšou vládnou stranou. Vo svojom prejave na mimoriadnom kongrese SaS v Bratislave to dnes vyhlásil predseda strany Richard Sulík. Na úvod svojho polhodinového vystúpenia sa vzdal funkcie, o ktorú sa vzápätí uchádza v tajnej voľbe ako jediný kandidát.

Sulík má do svojho ďalšieho funkčného obdobia na čele SaS päť oblastí, na ktoré sa chce sústrediť. Prvou je jesenná programová konferencia SaS, na ktorej chce strana aktualizovať svoj program. Zámerom je tiež prijať pozičný dokument, kde bude jasne vymedzené, čo SaS je a čo SaS nie je. "Dúfam, že tento dokument vytvoríme. Sme pravicová a liberálna strana, chceme čím viac ekonomických a osobných slobôd," deklaroval Sulík.

Naďalej má tiež v pláne tolerovať až podporovať rozmanitosť názorov v strane. "Logicky nemôžme byť úplne naúzko vymedzení a fixovaní na málo tém. V prieskumoch naďalej rastieme. Voliči zistili, že dávame slovám a sľubom ich pôvodný zmysel a že existujú strany, ktoré ak povedia, že toto robiť budeme a toto nie, tak to aj po voľbách platí," uviedol.

Treťou prioritou Sulíka je pokračovanie v upevňovaní opozičnej spolupráce. Vytvorenie Opozičnej rady s OĽaNO-NOVA považuje za najlepšiu možnú dohodu. "Poznám všetky výhrady voči Igorovi Matovičovi (OĽaNO-NOVA). S Igorom sa dá korektne spolupracovať, a o toto sa budeme snažiť," uistil. Sulík nevylúčil ani spoluprácu s hnutím Sme rodina, s ĽSNS však takto spolupracovať nechce. "Mám veľký problém spolupracovať s niekým, kto vníma holokaust ako rozprávku," povedal.

Štvrtou prioritou je dobudovanie regionálnych štruktúr SaS. "Doteraz sme boli strana vhodná ako junior partner do vládnej koalície. Dnes si dovolím povedať, že bez SaS žiadna slušná vláda nevznikne, lebo z noci do rána sme sa stali veľkou pravicovou stranou. Preto sa očakáva, že postavíme kandidátov do krajských volieb či komunálnych volieb," podotkol Sulík.

Piatou prioritou je preto koncentrácia na najbližšie krajské voľby. SaS by chcela predsedov krajov v Bratislavskom a prípadne Trenčianskom kraji. "O toto sa budem osobne snažiť," uistil Sulík.

Všetkých týchto päť priorít je podľa jeho slov podriadených cieľu, ktorým je prevziať zodpovednosť za Slovensko po najbližších parlamentných voľbách. "Nie sú to len ekonomické reformy, ale aj to, že v slovenskej politike chýba niečo ako česť a plnenie sľubov. Pravidlá sa porušujú, akoby to bola samozrejmosť. Každý deň sme svedkami, že sa v najvyššej politike klame a tí, čo to robia, nelozia po kanáloch, ale pred kamerami hovoria, že sú zodpovední. Okrem SaS tu ale nie je nik iný, na koho sa môže poctivý a čestný občan SR s dôverou obrátiť," uzavrel Sulík.

Výberový chronologický prehľad kongresov strany Sloboda a Solidarita (SaS):

Ustanovujúci kongres SaS - 28. marca 2009 - Bratislava

Delegáti kongresu si za predsedu strany zvolili člena prípravného výboru na založenie SaS ekonóma Richarda Sulíka, súčasne zvolili členov Republikovej rady. Kongres SaS podporil ako jednotku na kandidátke pre júnové voľby do Európskeho parlamentu Jána Oravca. Na kongrese bola prítomná aj vtedajšia prezidentská kandidátka Iveta Radičová, ktorá sa osobne poďakovala za podporu v prezidentskej kampani.

1. riadny kongres SaS - 13. marca 2010 - Košice

Delegáti kongresu SaS zaviazali Republikovú radu strany, aby za žiadnych okolností nevstúpila do povolebnej spolupráce so stranou Smer-SD. Predseda SaS Richard Sulík označil za jednu z hlavných úloh strany dostať sa po júnových voľbách 2010 do parlamentu. Ako parlamentná strana chcela SaS prispieť k dekriminalizácii používania marihuany.

2. riadny kongres SaS - 26. marca 2011 - Bratislava

Členovia strany SaS si zvolili nových členov Republikovej rady SaS. Stali sa nimi minister kultúry Daniel Krajcer, šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár, poslanci Martin Chren a Kamil Krnáč. Na programe zasadania bola aj voľba jedného člena rozhodcovskej a dozornej komisie, stal sa ním Radovan Sloboda. Pozvanie na Kongres prijala aj premiérka Iveta Radičová, minister financií Ivan Mikloš (obaja SDKÚ-DS), predseda Most-Híd Béla Bugár, predseda OKS Peter ZajacDick Roche, viceprezident Strany európskych liberálov a demokratov, ktorej členom je SaS. Z pozvaných na kongrese chýbal Pavol Hrušovský z KDH.

3. riadny kongres SaS - 29. apríla 2012 - Bratislava

Marcové parlamentné voľby 2012 neboli pre stranu Sloboda a Solidarita úspechom, uviedol šéf liberálov Richard Sulík, ktorý nechal hlasovať o dôvere voči svojej osobe, a tú aj získal. Sulíka v tajnej voľbe podporilo 75 percent prítomných delegátov, čo bolo 100 hlasov. SaS má necelých 300 členov. Kongres zvolil aj troch nových členov Republikovej rady, ktorá následne rozhodovala o podpredsedoch strany. Svoju pozíciu v orgáne neobhájil Martin Poliačik, naopak, opätovne uspel Juraj Miškov. Ďalší dvaja noví členovia boli Marián Viskupič a Ľuboš Dojčan.

4. riadny kongres SaS - 16. marca 2013 - Prešov

Richard Sulík zostal na čele SaS. Na ďalšie štyri roky ho do funkcie zvolilo 134 liberálov, ktorí mu v tajnej voľbe na kongrese strany v Prešove dali svoj hlas. Sulíkovho vyzývateľa Jozefa Kollára volilo 121 členov SaS.

5. riadny kongres SaS - 31. mája 2014 - Bratislava

Líder SaS Richard Sulík si praje, aby v marci 2016 vznikla reformná vláda, ktorej budú liberáli súčasťou. Vyhlásil to po Kongrese SaS s očakávaním, že konzervatívne strany začnú efektívne spolupracovať. Uplynulý rok zhodnotil Sulík ako náročný a ako rok sceľovania po odchode časti členov na čele s Jozefom Kollárom. Sulík sa stal 24. mája 2014 vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) čerstvým europoslancom. Delegáti Kongresu zvolili osem nových členov Republikovej rady SaS. Úspešní boli podpredseda strany Ľubomír Galko, poslanec Martin Poliačik, Jana Kiššová a tiež Natália Blahová, Milan Laurenčík, Jana Cigániková, Michal Broska a Radoslav Pavelka. Najviac hlasov získal Galko.

6. riadny kongres SaS - 18. apríla 2015 - Banská Bystrica

Aj keď sa o predvolebnom spojení strán SaS, NOVA a OĽaNO v poslednom období hovorilo často, zatiaľ táto téma nie je príliš horúca. O možnom spojení sa však napriek tomu naplno diskutuje aj medzi členmi SaS, rozhodnutie však padne najskôr o niekoľko mesiacov. Na kongrese SaS v Banskej Bystrici to uviedol jej predseda Richard Sulík. Kongres SaS pozdravili svojimi prejavmi aj šéfovia NOVA a OĽaNO Daniel Lipšic a Igor Matovič.

7. riadny kongres SaS - 23. apríla 2016 - Bratislava

Strana SaS je jedinou pravicovou stranou v parlamentne s nevyhnutnou infraštruktúru na prevzatie moci. Na kongrese strany SaS to vyhlásil líder liberálov Richard Sulík s tým, že o rok bude po tretí raz kandidovať na predsedu, lebo je presvedčený, že víťazný tím by sa nemal meniť najmä v čase, keď chce strana prevziať zodpovednosť. Na margo volebného výsledku SaS Sulík podotkol, že voliči ocenili kvality strany a prepáčili jej hriechy a chyby z minulosti. Na kongres SaS osobne prišli aj predseda českej ODS Petr Fiala a český europoslanec Jan Zahradil (ODS). Líder SaS Richard Sulík bude mať minimálne jedného konkurenta. Postaviť sa mu chce súčasný podpredseda liberálov Jozef Mihál, ktorý svoj zámer oznámil na kongrese SaS v Bratislave. Kandidatúru nevylúčil ani nepotvrdil ďalší podpredseda strany Ľubomír Galko.

Profil strany SaS:

Sloboda a Solidarita (SaS) je pravicová liberálna strana nových ľudí. Hlavný dôraz kladie na osobné a ekonomické slobody a na základnú mieru solidarity v spoločnosti. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 27. februára 2009. Predsedom strany je Richard Sulík.

Ustanovujúci kongres SaS sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Strana si dala za cieľ presadzovať slobodu do tej miery, že nebude zasahovať do slobody iných, a solidaritu tak, že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať bezpodmienečné životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť. Do svojich radov neprijíma nikoho, kto spolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) alebo má komunistickú minulosť.

V júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získala Sloboda a Solidarita 4,71 percenta hlasov a neboli pre stranu úspešné.

Prvé parlamentné voľby pre stranu SaS v júni 2010 znamenali vstup do Národnej rady (NR) SR. SaS získala 12,6 percenta hlasov a 22 poslaneckých mandátov. Na kandidátke strany sa do NR SR dostalo aj názorovo blízke občianske zoskupenie Obyčajní ľudia (dnes OĽaNO).

Po koaličných rokovaniach s ostatnými pravicovo orientovanými politickými subjektmi sa strana Sloboda a Solidarita stala súčasťou vládnej koalície. Jej partnermi vo vláde SR boli Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Most-Híd. Líder SaS Richard Sulík bol zvolený za predsedu NR SR a strana obsadila štyri rezorty.

Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch Obyčajných ľudí nebol dňa 11. októbra 2011 v NR SR schválený dočasný euroval, a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde. Premiérka Iveta Radičová vyzvala Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcie predsedu NR SR. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi na návrh SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd poslanci odvolali. Novým predsedom Národnej rady SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).

Richard Sulík bol jednotkou na kandidátke SaS aj v predčasných marcových voľbách do NR SR v roku 2012. SaS získala 5,88 percenta voličských hlasov, čo jej zabezpečilo 11 kresiel v parlamente. Richard Sulík nechal v apríli 2012 na kongrese strany hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 percent prítomných delegátov. Na čele SaS zostal Sulík aj na ďalšie štyri roky, keď ho v marci 2013 do funkcie zvolilo 134 liberálov. V tejto voľbe mal Richard Sulík aj protikandidáta v osobe Jozefa Kollára, ktorý získal 121 hlasov.

V marci 2013 nastali u liberálov zmeny na podpredsedníckych postoch. Republiková rada odvolala z funkcií Juraja Miškova a Ľubomíra Galka. Galka však vzápätí zvolili opäť za podpredsedu strany. Miškova na podpredsedníckej stoličke nahradil Jozef Mihál. Zo strany SaS začali na jar 2013 odchádzať jej členovia, ktorí neboli spokojní so smerovaním strany.

Pre prezidentské voľby 2014 bol kandidátom SaS Peter Osuský, ktorý sa kandidatúry pre nízke preferencie nakoniec vzdal.

V májových voľbách do EP 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov od voličov, vďaka čomu strana získala jeden poslanecký mandát. Europoslancom sa stal líder strany Richard Sulík, ktorý zostal jej predsedom aj po zvolení do EP.

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 druhá v poradí skončila strana SaS, získala 12,10 percenta hlasov voličov a 21 kresiel v Národnej rade (NR) SR.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pellegrini svojím rozhodnutím zo dňa 14. marca 2016 zobral na vedomie písomné rozhodnutie poslanca Richarda Sulíka o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca NR SR. Mandát poslanca zanikol dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca parlamentu. Sulík pôsobí naďalej v EP.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.