Keď sa páni zabávajú


VŠIMLI SME SI

sturNádašiho poviedka s takmer totožným názvom bola kritickou karikatúrou takzvanej lepšej spoločnosti na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Ťapákov Pacho tak isto karikoval panstvo, možno iba v mierne odlišnej dobe ako Nádaši-Jégé. V nezabudnuteľnej scénke sa Marián Labuda v úlohe grófa Erdödyho prezliekol za zbojníka, aby sa stal sexuálne príťažlivejší pre svoju manželku grófku, predstavovanú Idou Rapaičovou. Komédia s takýmito premenami pracuje často. Ktovie, čo motivovalo podnikateľa, politika a predovšetkým boháča Ľudovíta Kaníka, aby sa na nedávnom „podujatí“ pre slovenské celebrity prezliekol za Ľudovíta Štúra. V každom prípade to má pán Kaník s naším národovcom pomýlené, a nielen on. Poukážme na hlavný rozdiel medzi dvomi Ľudovítmi.

Marián BURÍK: Jeden politik sa vyhovára na druhého

Tohoročné predčasné voľby do slovenského snemu jasne už ukazujú, čo dokážu robiť poslanci, ktorým voliči dali svoju dôveru. Predvolebné sľuby od roku 1998 nesú sa v znamení nedosiahnuteľných sľubov pre voličov, ale dosiahnuteľných ziskov pre poslancov. Reformy, rekonštrukcie, ozdravovanie, atď., atď.. A, naprávanie chýb svojich predchodcov.

Za koho kopú organizátori protestov Gorila?

O organizátoroch protestov Gorila po celom Slovensku, nevie takmer nikto nič. Pomaly sa však hmla začína rozplývať. Nápovedou môžu byť aj osoby, ktoré na námestiach dostali priestor na vystúpenie. Dá sa z toho celkom presne odvodiť Za koho kopú aj samotní organizátori:

Viktor PETRAKOVIČ: Mýtus Václava Havla


Ad: „Horekovanie za Havlom“ SNN č. 1/2012

Dovolím si zaslať Vám kópiu môjho listu, ktorý som odoslal veľvyslancovi ČR v SR.

   Najmúdrejší, najspravodlivejší, najsprávnejší. Nemám tým samozrejme na mysli Václava Havla, pretože ten je už vo večnosti a nemôže sa brániť ani voči kritikom, ani voči pochlebovačom.

Mýtus Václava Havla

AD: „Horekovanie za Havlom“ SNN č. 1/2012 Dovolím si zaslať Vám kópiu môjho listu, ktorý som odoslal veľvyslancovi ČR v SR.    Najmúdrejší, najspravodlivejší, najsprávnejší. Nemám tým samozrejme na mysli Václava Havla, pretože ten je už vo večnosti a nemôže sa brániť ani voči kritikom, ani voči pochlebovačom. Takýchto, bohvie prečo, seba vidia niektorí politici, žurnalisti, historici, politológovia, namýšľajúc si, tiež bohvie prečo, že sú akási intelektuálna elita, ...

Pavol SOCHÁŇ - Lyrik národopisnej fotografie

Stálym inšpiračným zdrojom pre objektív Pavla Socháňa bol prostý človek

Peter CABADAJ

V rokoch 2011 – 2012 si naša kultúrna verejnosť pripomína 150. výročie narodenia a 70 rokov od smrti zakladateľskej osobnosti novodobej slovenskej fotografie, popredného etnografa, zberateľa, výtvarníka, publicistu, dramatika, prozaika, vydavateľa, redaktora a propagátora prírodného liečiteľstva Pavla Socháňa (6. 6. 1862 Liptovský Mikuláš-Vrbica – 23. 1. 1941 Bratislava). Nasledujúce riadky v stručnosti približujú pozoruhodný životný príbeh a dielo tohto všestranného človeka a vyhraneného vlastenca.

Blahobyt postupuje

Inflácia sa v súčasnosti blíži k piatim percentám. Za euro si môžeme kúpiť stále menej a menej. A výrobcovia vymýšľajú ďalšie triky, ako nás ošmeknúť. Spoliehajú sa, že občan je ovca, ktorá sa nechá dojiť. Akoby náhodou sa pod akýmsi pláštikom „ekológie“ z pultov predajní strácajú šesťkilogramové balenia pracích práškov.

Václav Havel – legenda či ďalší falošný mýtus?


havel-bushSpomienka na 22. výročie amnestie prezidenta ČSSR z 1. januára 1990

František BEDNÁR

K nedávnej smrti Václava Havla som sa nechcel vyjadrovať v období jeho pohrebu, pokiaľ mi nezatelefonoval istý redaktor z denníka SME. Chcel vedieť podrobnosti o okolnostiach Havlovej amnestie z 1. januára 1990. Vtedy ma väznili v Leopoldove na oddelení Hlava I. pre tzv. trestné činy proti republike. Redaktorovi SME, ktorý si s mojím súhlasom rozhovor nahrával, som povedal približne to isté, čo tu uvádzam, aj s podrobnosťami a autentickými dokumentmi v týchto riadkoch.

Gorila pod Hríbovou lampou


hríb - LAMPAÚvaha, ako  najväčšiu korupciu odhaľuje „nezávislý publicista“

Ján SMOLEC           

Môj známy, nazvime ho Našinec matičiar, si večer 19. januára tohto roku  po  celodennej vyčerpávajúcej, ale  slabo zaplatenej práci sadal pred televíznu obrazovku s úmyslom konečne si oddýchnuť  a zabudnúť na starosti dňa.  Aj keď mal predplatených desiatky televíznych programov a prepínal ich hore-dole, obrazovka  na neho chrlila zväčša bulvárne informácie, stupídne filmy a ešte stupídnejšie seriály.