KOMENTÁR

S Maticou v duši a v srdci

Pavol PARENIČKA

Nedá nám nepristaviť sa pri nedávnych Národných matičných slávnostiach v Martine (1. až 4. augusta 2013) a niekoľkými poznámkami komentovať to najdôležitejšie, čo s nimi bezprostredne súviselo – počasie, účasť a účinkujúcich, aj neseriózne, nepríjemne neprajné reči a rečičky matičného a iného sveta na margo tohto podujatia.

Organizátori slávností sa sprvu najviac obávali počasia, lebo – už stará múdrosť hovorí, že vetru a dažďu nerozkážeš. S blížiacim sa začiatkom Matičných dní sa však ich mokrý variant stával absolútnou utópiou. Uprostred leta zasiahlo naše územie nevídané sucho, tropické horúčavy a všadeprítomné teplo bolo takmer neznesiteľné. Celé Slovensko, Martin nevynímajúc, predstavovalo začiatkom augusta jednu obrovskú rozpálenú pec. Tak bolo aj v martinskom amfiteátri, ktorý, mimochodom, vykopali na návrh MS podľa architektonického projektu jej tajomníka J. Cincíka slovenskí vojaci na rozkaz ministra obrany, generála F. Čatloša pri príležitosti celoštátnych osláv 80. výročia prijatia Memoranda národa slovenského v roku 1941. Plochu amfiteátra neúprosne rozpaľovali slnečné lúče počas celučkého Matičného popoludnia, ktoré ozdobili skvelé matičné folklórne skupiny a súbory.

POZNÁMKA

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Vráti sa na štadióny šport?

Po nechutných kauzách okolo násilia na slovenských futbalových štadiónoch z tohto augusta, ktoré šokovali verejnosť, zrazu akoby sa spamätali ľudia zodpovední za to, že už sa to nemá opakovať. Do parlamentu, teda do NR SR, sa v zrýchlenej legislatívnej procedúre dostal návrh na úpravu zákona o konaní športových akcií s výkonom právomocí organizátorov v spolupráci so štátnymi orgánmi. Treba pripomenúť, že už v roku 2012 ministerstvo vnútra vypracovalo materiál, ktorý predpokladal vytvorenie antikonfliktných tímov a posilnenie oddelení boja proti extrémizmu. Generálna prokuratúra navrhla možnosť postihovať kluby s problémovými fanúšikmi a vyžadovať úhradu nákladov na zabezpečenie poriadku v súvislosti so športovým podujatím. 

AKO BOLO, ČO BOLO

Pochybní hrdinovia

Peter VALO

V poprevratovom roku som vo Verejnosti uverejnil úryvok z rukopisu historika Jozefa Jablonického Povstanie 1944. Hovoril o udalosti, ku ktorej došlo v predvečer povstania vo Vrútkach a v Martine. Železničiari, infiltrovaní ľuďmi sovietskeho veliteľa Velička, zadržali na vrútockej stanici rýchlik, v ktorom cestovali nemeckí dôstojníci z Rumunska do Nemecka. Medzi nimi boli dve ženy a dve dievčatá. Jablonický napísal: „Posádkový veliteľ Emil Perko bol proti akémukoľvek zákroku, aby nevznikol dôvod pre nemeckú okupáciu. Partizáni s tým nesúhlasili. Preto z Martina odišiel plukovník Perko autom do Sklabine za Veličkom, aby riešil tento problém. Vzápätí za ním uháňal do Sklabine na motorke nadporučík Kuchta. Medzitým súprava stála na železničnej stanici. Kým plukovník Perko bol za to, aby sa nemecká misia pustila ďalej, Veličkov štáb naliehal na Kuchtu, aby sa nemeckej misii znemožnilo pokračovať v ceste. Veličko sa ku Kuchtovi správal ako k podriadenému a pri príchode za Perkovej prítomnosti mu veliteľsky povedal: „Éto vaša pervaja bojevaja zadača!“