Vedec, ktorý zásadným spôsobom posunul poznanie našich dejín, mimoriadna osobnosť slovenskej historickej vedy, človek vyznačujúci sa obdivuhodnou trpezlivosťou a dlhoročnou mravčou prácou, ktorou zásadne zmapoval náš stredovek. Aj toto odznelo pri prezentácii zborníka prác prof. Richarda Marsinu Ku koncepcii a vývoju slovenskej historiografie. Dielo vyšlo pri príležitosti vzácneho životného jubilea – deväťdesiatin vedca, ktorý je okrem iného aj členom prezídia Matice slovenskej. Publikácia osvetľuje vznik vedeckého odboru slovenské dejiny.
Jubilanta na prezentácii päťstostranového zborníka, vydaného s podporou Ministerstva kultúry SR v cennej edícii Libri historiae Slovaciae vo Vydavateľstve Post scriptum, pozdravili početní matičiari, predstavitelia univerzitného života v Bratislave a v Trnave, ako aj predstavitelia staršej i novej generácie slovenských historikov.
ZAKLADATEĽSKÁ OSOBNOSŤ
Predseda Historického odboru Matice slovenskej prof. Ján Lukačka, vedúci katedry slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, pripomenul neľahkú životnú dráhu vedca, ktorý pri rôznych politických zlomoch nevyhovoval a pôsobil ponajprv v rozličných archívoch – v mestskom bratislavskom, potom v štátnom poľnohospodárskom a až napokon v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Zásluhou veľkého organizačného talentu, prehľadu a vzdelania sa rozhodujúcim spôsobom podieľal na zbere historických prameňov dotýkajúcich sa dnešného územia Slovenska a vďaka tomu máme dobre zmapovaný stredovek. Profesor R. Marsina patrí medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, je autorom najzákladnejších dejín Slovenska v stredoveku a vydal prepis všetkých písomných prameňov k dejinám Slovenska do roku 1260.
Kým predtým sa dlho pochybovalo, či vôbec jestvujú pôvodné pramene k slovenským dejinám – dejinám na Slovensku, dielo prof. R. Marsinu to dokázalo na základe artefaktov štandardnej modernej historickej vedy, konštatoval autor predslovu zborníka prác Vladimír Rábik z Trnavskej univerzity.
„Ako obrovský oblúk sa práce profesora Marsinu klenú nad celou slovenskou vedou o stredoveku, medievalistikou, nad našimi staršími dejinami a dôležitá je najmä podstata – dôraz na historické pramene, teda na vedecký štandard, a nie nejaké romantické predstavy,“ konštatoval okrem iného V. Rábik a zdôraznil : „Profesor Marsina začal pozoruhodný projekt v Trnave o obnovenie starej historickej univerzitnej tradície v tomto meste, vznikol tak po roku 1990 úžasný projekt a študijný program pre historikov nezaťažený minulosťou a už dvadsať rokov sa opiera aj o práce R. Marsinu.“
STAVBÁR POVEDOMIA
Podstata prác jubilanta v syntéze teórie dejín ukazuje dejiny spoločného historického povedomia a historické pramene – tak po prvý raz vznikol súvislý prehľad slovenskej historiografie a vytvorila sa metodológia slovenských dejín. Jubilant svojimi prácami i vynikajúcimi prednáškami formoval na trnavskej univerzite nové generácie historikov. Vydaný zborník má obrovský význam nielen ako študijná pomôcka, ale aj pre poznanie slovenských dejín a tvorbu metodológie tohto vedeckého odboru. V tom je prof. R. Marsina pokračovateľom diela D. Rapanta, jediného slovenského historika, ktorý bol v ére stalinsko-gottwaldovských procesov so „slovenskými buržoáznymi nacionalistami“ vyhodený z univerzity.
S podrobnou a veľmi pôsobivou bilanciou životnej dráhy a diela jubilanta vystúpil tajomník Matice slovenskej Peter Mulík, pre komplexnosť text uverejníme osobitne. Prezentáciu nového zborníka rámcoval klavírny koncert súrodencov Duchoslavovcov, Bartókovho Uhorského tanca č. 1 a Cikerovej skladby Dubák, ktorý sa stretol so srdečným ohlasom publika.
Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN