Biskup Štefan SEČKA: Žijeme v príliš hodnotovo zrelativizovanom svete

Pomýlení a dezorientovaní ľudia hľadajú falošné raje

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív SNN

Azda žiadne povolanie nenesie v sebe viac tajuplnosti než povolanie kňaza. A viac obetavosti než povolanie kňaza katolíckej cirkvi. Spiritualita a čistota sú ozdobou každého dobrého kňaza. V dnešnom hodnotovo zrelativizovanom svete, ako hovorí biskup Spišskej diecézy Mons. ThDr. Štefan Sečka, PhD. (1953), je to o to zložitejšie. Čo vedie mladého človeka, aby sa zriekol radovánok života a oddal sa službe Bohu? V minulosti bolo nepísaným pravidlom slovenskej rodiny, že prvorodený syn išiel za kňaza, najmladší sa stal učiteľom. A dnes? Štefan Sečka tohto roku oslavuje životné jubileum šesťdesiat rokov. Väčšiu polovicu svojho života prežil v komunistickom režime, ktorý vôbec nebol naklonený cirkvi. Stal sa biskupom diecézy, v ktorej prvý slovenský biskup Ján Vojtaššák bol režimom neľudsky utýraný na smrť.

● Viacero kňazov činných v období totality spomína na veľké prekážky, ktoré im kládla vtedajšia štátna moc. Zažili ste aj vy nejaké problémy preto, že ste sa hlásili na štúdium teológie?

Túžbu stať sa kňazom som mal odmalička. Miništroval som, čítal lekcie, niekedy bolo potrebné zaskočiť za kostolníka. Lákalo ma to, páčilo sa mi to. Ale rozhodnutie podať si prihlášku do seminára vo mne dozrelo až po prvom ročníku strednej školy. Keďže som bol recitátorom pri rôznych príležitostiach, niektorých to prekvapilo, ale väčšina v triede so mnou sympatizovala. Po podaní prihlášky sa v škole objavili eštebáci a začali vyvíjať tlak na učiteľský zbor, najmä na triednu profesorku. Zastrájali sa, že mi nedajú zmaturovať. Musím však povedať, že učitelia v Levoči ma podržali. Zmaturoval som a prijali ma aj do seminára v Bratislave.