Správna cesta je pôvodný, no médiami takmer nepoužívaný názov „rómskej reformy“. Jej smola spočíva v tom, že v jej viac medializovanom názve navodzuje povrchný dojem, ako by išlo iba o jedno etnikum, jednu národnostnú menšinu. V radoch siedmej veľmoci si doteraz nikto akosi nestihol uvedomiť, že podľa Ústavy slovenskej republiky sa na Slovensku nemôže tvoriť legislatíva vychádzajúca z princípu etnicity.
Vstupom do Európskej únie sa Chorváti nezbavili nijakého problémuChorvátsko sa od 1. júla stalo členským štátom Európskej únie. Bol to ďalší veľký krok vo vývoji tohto štátu od vyhlásenia nezávislosti od Juhoslávie v roku 1991. Chorvátsky premiér Zoran Milanovič rázne odmietol porovnanie vstupu Chorvátska do EÚ so vstupom na palubu potápajúcej sa lode, hoci vláda v Záhrebe i európsky blok zápasia s podobnými ekonomickými problémami. Podpredsedníčka vlády Milanka Opačičová neskrýva problémy svojej krajiny, ale vstup do EÚ podľa nej otvára Chorvátsku nové príležitosti na ich vyriešenie.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso predniesol osem mesiacov pred európskymi voľbami poslednú Správu o stave Európskej únie. O osem mesiacov by mali voliči, ak prídu k urnám, v celej Európe posúdiť, čo Únia dosiahla, kde a v čom stagnuje, prečo sa potáca v krízach a čo pre nich znamená. Dnes má Únia dvadsaťosem členov a zóna spoločnej meny sa rozšíri na osemnásť členov. Barroso musel reagovať na šíriacu sa kritiku Bruselu a odcudzenie medzi občanom a inštitúciami.
POZNÁMKADotácie z Európskej únie pre našich poľnohospodárov sú nespravodlivé. Staré konštatovanie, na ktorom sa od nášho vstupu do „klubu vyvolených“ nič nezmenilo, platí bez ohľadu na to, ktorá vláda na Slovensku práve vládne a ktorý minister rezortu viac či menej kričí, že je to tak a malo by to byť inak. V rozhovoroch s ľuďmi z praxe, najmä predsedami ešte ako-tak fungujúcich družstiev nám však vychádza čosi iné.
Hektárové výnosy obilia sú v prepočtoch vyššie ako pred rokom, no objektívnejšie je vraj porovnanie s päťročným priemerom, okolo ktorého výsledky oscilujú. Poľnohospodári však dôvod na radosť nemajú. Monitoring Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v polovici septembra udával, že slovenskí poľnohospodári ukončili žatevné práce. Priemerná hektárová úroda pšenice dosiahla úroveň 4,37 tony, úroda jačmeňov 3,97 tony.
Na jednom zo septembrových rokovaní dostali členovia vlády na pracovné stoly správu, z ktorej ešte stále razí viac smútku ako nádeje. Slovenské poľnohospodárstvo nestagnuje, ono naďalej upadá. Každá minca má dve strany. Aj tá roľnícka. Napríklad ak v potravinárstve a v pôdohospodárstve ako takom stúpla priemerná nominálna mzda (o „celé“ jedno štvrťpercento v porovnaní s predchádzajúcim rokom), v slovenskom hospodárstve nedosahuje ani osemdesiat percent priemeru.
O ČOM JE REČLaco Novomeský napísal príznačne presne dvojveršie: Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života. Stalo sa to, čo sa stáva, čo príde vtedy, keď nie ste na to pripravení. Zomrel mne a nám dávny kamarát, slovenský historik Milan Zemko. Bývali časy, keď sme si počas ECHA bratislavských vysokoškolákov za šéfredaktorovania Petra Zemana a po vysokej škole, keď sme hrávali „pláckový“ futbal na Železnej studničke, bývali veľmi blízko. A potom vtedy, keď som nastúpil na prvú novinársku štáciu na kultúru do Večerníka a Erik Sirotný do Výberu. Stretávali sme sa stará echárska partia akože kvôli futbalu. V hre sme si nikdy nič nedarovali: na jednej strane Martin Bútora, Mišo Horský, Ivan Marton a Ferko Letovanec, najlepšie brániaci chlap v „pláckovom“ futbale v Bratislave a v priľahkých galaxiách. A potom podľa toho, kto prišiel, teda Emil Borčin, Štefan Moravčík, Igor Podracký (absolvent hudobných vied, ale čarodejník s loptou), ja a Laco Lapšanský, ktorý chodieval na štvrtok na Železnú autom až z Bordeux, kde prednášal slovenčinu. A, samozrejme, spisovateľ Milan Ferko, ktorý mal vtedy zakázané písať a publikovať. Na trénerskú lavičku ako kibic opakovane týždeň čo týždeň prikrivkal historik a rozhľadený intelektuál Milan Zemko. Debaty o spoločnosti a politike prichádzali až pri pive v Lamačskej krčme. Ale prišli aj časy, keď sme sa jedni druhým dosť vzďaľovali. My sme sa na chvíľku prepadli a Martin Bútora zase vysoko vystúpal až k Havlovi, ale vždy si udržal úroveň. Keď kandidoval na prezidenta, nemal som problém podpísať mu petíciu. Rovnako ako si aj teraz vážim bystrosť úsudku politológa Michala Horského, ktorý slovenskej politike rozumie o päť tried lepšie než všetci tí nemožní Klusovia, Baránkovia a Sloriaríci. Áno, názorovo sme sa vzdialili, ale nikdy sme po sebe nehádzali blato. Naše echárske obdobie bolo ako tichý dohovor, ako je pre iných to, že v detstve hrávali spolu guľôčky.
3 OTÁZKY PRE: Maťa Ďurindu, frontmana Maticou ocenenej hudobnej formácieÁno, zahráme skladby zo všetkých albumov. Nebudú chýbať najobľúbenejšie piesne, ktoré naši priaznivci poznajú i z videoklipov a DVD. Počas turné budeme používať aj veľkú obrazovku pre videoprojekcie. Máme tiež obrovskú zvukovú aparatúru a prichystal som si aj päť svojich najobľúbenejších gitár. Bubeník Peter Schlosser bude na koncertoch používať nové bicie. Zo zvuku, ktorý sme nastavili, sme veľmi dobre vnútorne naladení, a to s nami zažijú aj diváci na koncertoch. Chcem dodať, že prvá zostava Tublatanky sa síce začala formovať už v roku 1982, no hlavne nasledujúci rok bol prelomový pre naše ďalšie pôsobenie a úspechy. V roku 1983 sme odohrali prvé koncerty a získali sme nahrávaciu zmluvu. Počas súčasného jesenného turné sa na fanúšikov tešíme v Nitre 27. 9., v Pezinku 28. 9., v Brezne 4. 10., v Martine 5. 10., v Bardejove 11. 10., v Michalovciach 12. 10., v Prešove 13. 10. a v Bratislave 19.10.
3 otázky pre: prof. R. Marsinu, spoluautora Zlatej knihy SlovenskaSte spoluautorom Zlatej knihy Slovenska – dokumenty štátnosti. Aký význam má príležitostné vydanie k dvadsaťročnici štátu?
Pred rokmi vyšli dva diely Dokumentov slovenskej identity a štátnosti – sú to však objemné knihy, ktorých cieľom bolo obsiahnuť pokiaľ možno všetko. No to je potrebné, ale skôr na štúdium. Preto podľa vydavateľa bolo prepotrebné poskytnúť verejnosti takrečeno ľudovú knihu. Teda nezľaviť nič z už dosiahnutej úrovne vedecky potvrdených faktov, ale dať niečo, čo poskytne stručnejší prehľad. Keďže namiesto niekoľko tisíc strán dokumentov o identite a štátnosti má kniha 150 strán, tento cieľ sa zrejme dosiahol.
3 otázky pre: Mgr. Štefana NIŽŇANSKÉHO, bývalého riaditeľa STV● V parlamente sa objavila iniciatíva, ktorej cieľom je obmedziť narastajúci trend vulgarizácie, perverznosti, hraničnej krutosti a všadeprítomnej obscénnosti.
Sledujem ich, viem aj o najaktuálnejšej a považujem ich nielen za legitímne, no tiež za prospešné a potrebné. Nemyslím si však, že nasmerovanie priamo do prostredia komerčných televízií niečo pomôže. Vyzývať, upozorňovať, žiadať i protestovať je potrebné podľa mňa smerom k zákonodarcom, výkonnej moci aj regulačným orgánom. V tomto prípade k Rade pre vysielanie a retransmisiu.