Drahoslav MACHALARuský patriot a spisovateľ Alexander Solženicyn dostal Nobelovu cenu aj zásluhou slovenského novinára Pavla Lička. Rozprával mi, ako vyniesol román Rakovina z Ruska a na Zochovej chate ho v januári 1969 odovzdal anglickému novinárovi Bethellovi, ktorý zariadil anglický preklad.
Je smutné a nemiestne, keď bulvár odhaľuje odvrátenú tvár známych ľudí? V prípade novinára Štefana Hríba skôr smutné. Nedostižný propagandista liberalizmu, bojovník proti cirkvi, moralista a vynášač súdov nad pápežom, parlamentom, prezidentom a inými jemu nepohodlnými autoritami sa ocitol v stoke nočného života pod obraz boží. Na fotografiách denníku Nový čas sedí spiaci so sklonenou hlavou a s rozhalenou košeľou.
Pozoruhodná konferencia univerzít v Nitre a Košiciach a Ústavu politických vied SAVDvadsať rokov od vzniku samostatného štátu je príležitosť nielen na zhodnotenie doterajšej cesty, ktorá ukázala životaschopnosť štátu, ale najmä poskytuje zároveň možnosť hovoriť o budúcnosti a formulovať ciele jeho politiky. Táto výzva odznela – okrem mnohého iného – na jednom z najpozoruhodnejších podujatí pri príležitosti výročia vzniku SR. V spolupráci s katedrami politológie a európskych štúdií univerzít v Nitre a Košiciach a referátov politológov z pražských ústavov, inštitúcií a akadémie, ako aj Paneurópskej vysokej školy v Bratislave ho zorganizoval Ústav politických vied SAV pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.
V našom periodiku sme na sklonku minulého roka zverejnili sériu článkov o činnosti rôznych takzvaných aktivistov maďarskej národnosti, ktorým sa zdá, že na Slovensku má práve jedna jediná menšina malé práva. Je zvláštne, že takzvaní aktivisti hovoria o svojich občianskych právach, ale myslia tým výsostne práva svojej národnostnej menšiny. Keď hovoria o právach, myslia tým nadpráva. No a už vôbec nehovoria o svojich občianskych povinnostiach, medzi ktoré patrí dodržiavanie platných zákonov.
Prvý priamo zvolený český zvolený prezident M. Zeman: „So mnou príde zákon!“Česi spoznali prvého priamo zvoleného prezidenta presne dvadsať rokov po tom, čo sa ich prvou hlavou štátu stal Václav Havel. „Sametová“ revolúcia splodila v Česku tri výrazné politické osobnosti: Václava Havla, Václava Klausa a Miloša Zemana. Za uplynulých dvadsať rokov sa všetkým trom dostalo cti byť prvým občanom.
F. Ďurčanského sledovali nemeckí agenti a bol v centre negatívnych depeší do BerlínaMilan S. ĎURICA
V minulom čísle sme I. časti tohto príspevku uviedli množstvo správ a hlásení nemeckých tajných agentov a diplomatov, ktoré Ferdinanda Ďurčanského vykresľovali ako nedôveryhodného a nemecké záujmy poškodzujúceho človeka. Všetky tieto kompromitujúce depeše, spravodajské informácie, ale aj udania horlivých domácich prisluhovačov smerovali k tomu, aby bol zbavený vládnych funkcií a spoločenského vplyvu.
Mohol byť ozdobou národa, ale v bývalom režime sa ocitol v pozícii bezdomovcaŠtvrtého januára sme si pripomenuli stodevätnáste výročie narodenia jednej z najvýraznejších postáv slovenského národného duchovného a politického života prvej polovice dvadsiateho storočia, nemšovského rodáka, kňaza a kanonika bratislavskej kapituly Dr. Karola Körpera (Zrínskeho). Osobnosť tohto slovenského národného pracovníka a katolíckeho intelektuála sa doteraz v domácej historiografii i odbornej a laickej verejnosti vníma nejednoznačne a jeho angažovanosť a aktivity, najmä tie v rokoch 1938 – 1940 (resp. 1945), kontroverzne a pod nánosom komunistickej propagandy značne neobjektívne a skreslene
Každý správny Slovák musí zasadiť strom, postaviť dom, splodiť dieťa a aspoň raz za život dať si novoročné predsavzatie. Najčastejšie to, že sa už pohára ani nechytí. V krvi prúdi po Silvestri dostatok molekúl alkoholu, lenže nastáva vytriezvenie a na rade je realita ťažkého dodržania sľubu. Všade, kam predsavzanec príde, musí sa teda spolu s pozdravom ospravedlniť. Aby všetci prepáčili, že on je abstinent a vlastne za to ani nemôže, lebo patrí sa raz za život predpísať si sám sebe suchý zákon, hoci sa tým ocitá na okraji spoločnosti.
Uprostred decembra minulého roku zomrel v Pozdišovciach MUDr. Ján Bulík, spoluzakladateľ a aktivista Spolku Slovákov z Juhoslávie, kovačický rodák a syn JUDr. Jána Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii.