Dokument Krehká identita zavádza aj klame pokriveným obrazom vlastenectva

Alexander GOCZ – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI

Treťotriedny, duševne nepríliš obdarený protagonista bezvýznamnej nacionalistickej skupinky ľudí, z kontextu vytrhnuté slová staručkého historika, skupinka náboženských fanatičiek, aké sa nájdu v každej krajine a v každej viere. Do toho manipulátorsky nastrihané zábery na mládencov v kanadách z Kotlebovského košiara a máme film Zuzany Piussi Krehká identita, ktorý podľa reklamných anotácií – citujem: „Ponúka zamyslenie sa nad národnou identitou a ukazuje súčasných ‚pseudonárodných‘ buditeľov inak, ako ich poznáme z médií.“

HUMORESKA

Milan ZEMO

Mám náladu ako voda po umytí schodov. Neviem ako a či prežijem. Moderátorka, Markíza anjelov Erika Judinyiová oznámila hroznú novinu: Nebude na trinástom bratislavskom Plese v opere! Prečo nám to urobila? Nestačí, že Slovensko zasiahla ekonomická recesia?

NEKROLÓG

Je to, žiaľ, už typické: „naše“ médiá viac-menej ignorujú odchody do večnosti slovenských osobností, prejdú ich zväčša mlčaním, a to na rozdiel od hviezd českého umeleckého neba, za ktorými plačú tak mocne ako v Prahe. V tomto duchu odignorovali aj fakt, že na prahu roka 2013 zomrel vo veku 79 rokov Jozef Krištof, spevák a herec.

KNIHA TÝŽDŇA

Stanislav Háber: Po rebríku do neba, Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2012

Básnik môže byť búrlivák, ktorý sa svojimi veršami snaží bojovať proti pokrivenostiam v spoločnosti, v ktorej žije. Môže však byť aj hlboko do človečieho vnútra ponorený introvert, ktorý cez správy o prežívaní svojho neopakovateľného života umožňuje čitateľovi urobiť si vlastnú vnútornú inventúru. Práve k takýmto „introspektrálnym“, teda zvnútorneným básnikom patrí aj Stanislav Háber.

Svet literárnych súťaží vzbudzuje (opatrný) optimizmus

Maroš M. BANČEJ – Foto: archív

V kolotoči štatistík, rebríčkov a rôznych bulvárnych „naj“, ktoré naše periodiká uverejnili pri príležitosti dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky, si takmer nikto nespomenul na literatúru. Je to paradoxné, keďže práve cez slovo v rodnej reči si potvrdzujeme a pestujeme vlastnú jedinečnosť a zároveň obohacujeme mnohojazyčný európsky priestor.