Autobiografia ako metóda sebaspoznávania?


kniha týždňaKNIHA TÝŽDŇA

Etela Farkašová: Pláne približne zapamätaného, Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2012

Každá doba má svoje vrcholy a pády. Nemilosrdne preveruje charaktery ľudí, nie vždy sa do povedomia dostanú tí správni. Odchádzajúce dvadsiate storočie najmä v našom geopriestore bolo poznačené prevratnými zmenami. Neprekvapuje, že do tohto rámca spadá aj autobiografia Etely Farkašovej Pláne približne zapamätaného, vychádzajúca vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.

Osvald ZÁHRADNÍK - Dramatik básnického obrazu a ľudského vnútra


zahradnik osvald štvorecDivadelný tvorca európskeho formátu Osvald Zahradník má osemdesiat rokov

Milan POLÁK – Foto: archív SNN

V závere tohto roku sa spisovateľ a dramatik Osvald Zahradník dožil krásneho životného jubilea – osemdesiatich rokov. Jeho tvorivý život charakterizovala impozantná tvorivá a pracovná aktivita nielen ako autora mnohých  úspešných dramatických textov pre divadlo, rozhlas a televíziu. Poznali sme ho ako významného a osobitého režiséra najmä rozhlasových dramatických útvarov a v neposlednom rade aj ako organizátora a vedúceho pracovníka v oblasti divadelného umenia, a to či už na ministerstve kultúry, ako šéfa činohry Slovenského národného divadla (1976 – 1979), potom tajomníka a neskôr predsedu Zväzu slovenských dramatických umelcov.

Vzorový životný príklad boja za osobnú a národnú slobodu


čič-gešperZa Milanom Čičom – významným politikom a vlastencom (2. 1. 1932 – 9. 11. 2012)

Pavel POLLÁK – Foto: archív SNN

V stredu 14. novembra 2012 v Katedrále sv. Martina v Bratislave sa Slovensko lúčilo s významným politikom, vlastencom, bývalým predsedom Ústavného súdu SR, vedúcim Kancelárie prezidenta SR, ale tiež predsedom prezídia Matice slovenskej Milanom Čičom. Na rozlúčku prišlo vyše tisíc stúpencov a obdivovateľov jeho politiky a jeho životného odkazu, ktorý nám zanechal.

Mečiar rozhodol – štátny pohreb bude doma na Slovensku


dubček štvorecOficiálne miesta v Čechách nemali záujem o poslednú rozlúčku s A. Dubčekom

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ

Ešte dve desaťročia po tragickej smrti vyvoláva osoba Alexandra Dubčeka najrozličnejšie úvahy, spomienky, ale aj spory. Pohreb jednej z najvýznamnejších postáv slovenských a československých dejín XX. storočia sa takisto stal jednou z najpozoruhodnejších udalostí. Obrátili sme sa teda na špičkového slovenského odborníka v oblasti protokolu, etikety a diplomatického správania sa Jarolíma ANTALA, pedagóga Paneurópskej vysokej školy práva, a požiadali ho o svedectvo priameho účastníka udalostí.

Ocitli sme sa v gete názorového rasizmu


médiáMediálny trh funguje bez pravidiel – ovládla ho klika jednostranných propagandistov

Eva ZELENAYOVÁ - Foto: archív

Útok denníka Sme na matičný týždenník SNN bol prirodzeným vyústením jeho zamerania už od vzniku periodika. Aj keď dnešná mládež o 17. novembri takmer nič nevie, predsa je dosť pamätníkov, ktorí do novembra 1989 vyhľadávali vysielanie Rádia Slobodná Európa ako zdroja alternatívnych informácií k jednofarebným médiám vtedajšieho, totalitnou mocou ovládaného Česko-Slovenska. Rádio Slobodná Európa platil americký kongres. Kto by bol v tom čase podozrieval majiteľov rádia, že majú iné úmysly než proklamované šírenie slobody? Vysielač zostal na Slovensku aj po novembri 1989 a okamžite sa v jeho vysielaní našli komentátori ako Hríb, Leško, Kotian. Niektorí z nich do roku 1989 pracovali práve v komunistických médiách.

Matica slovenská si uctila veteránov


logo-maticaVŠIMLI SME SI

Text: (mab)

Prvá svetová vojna sa skočila podpísaním prímeria vo francúzskom Compiègne 11. novembra 1918. Vojnové hrôzy zostali tak hlboko vryté do povedomia ľudí, že bezprostredne po jej skončení bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov. V tento deň si na celom svete pripomíname hrdinstvo tých, ktorí padli na bojiskách svetových vojen a vo všetkých vojnových konfliktoch 20. storočia za slobodu a mier.

Paralelný svet Józsefa Berényiho


turul štvorecČO INÍ NEPÍŠU

Ján ČERNÝ

Predstavme si, že by existovali paralelné svety a že by sme vedeli vytvárať mosty medzi naším vesmírom a susednými paralelnými vesmírmi. Mohli by sme nahliadnuť, ako to u „susedov“ vyzerá. Nie je to taká fantastická myšlienka, akou sa na prvý pohľad zdá byť! Súčasná fyzika napriek tomu, že sa vzletným pomenovaniam ako paralelné svety vyhýba, ich pozná. Oblasť vedy, ktorá sa nimi zaoberá, kvantová teória, je najúspešnejšou fyzikálnou teóriou vôbec.

3 otázky pre: Maju JAKIMOVSKÚ-TOSIĆOVÚ, profesorku z Macedónska


Zhováral sa Dušan D. KERNÝ

● Ste riaditeľka Literárnovedného ústavu v Skopje. Aký je súčasný štatút a poslanie tejto inštitúcie?

Univerzitný senát rozhodol ešte začiatkom roka 1999, že Inštitút macedónskej literatúry sa stane samostatným, autonómnym členom Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Skopje. Je to výsledok rozvoja inštitútu, jeho premeny na Literárnovedný ústav ako nezávislej vedeckej inštitúcie. Je verejným záujmom, aby sa skúmala historická a kultúrna identita macedónskeho národa, ako aj predstaviteľov komunít, ktoré obývajú Macedónsku republiku.

Cirkev vyzýva: Preneste si Rákociho do Maďarska


Rákoci štvorecVyhnať kupcov iredenty a zaslepeného nacionalizmu z košického chrámu Božieho

Dušan D. KERNÝ - Foto: archív

Vo východoslovenskej metropole už nechcú dovoliť okupovať slovenské dejiny terajšou maďarskou nacionalistickou politikou. Nijaká inštitúcia nezakročila proti nájazdom všelijakých úderiek s maďarskými zástavami na východné Slovensko do košického chrámu – Katedrály sv. Alžbety – posvätnú pôdu bola nútená brániť sama cirkev. Na slávnosti sv. Alžbety odznela výzva na presťahovanie telesných pozostatkov Františka Rákociho z košickej katedrály do Maďarska.

Zbaliť prachy a rýchlo vypadnúť


Roman MICHELKOKOMENTÁR

Roman MICHELKO

Sotva si možno predstaviť priliehavejší názov pre to, čo urobili akcionári U.S. Steelu v Košiciach. Práve na tomto príklade si môžeme priam čítankovo ukázať prípad ekonomickej vlastizrady, ktorej hlavným aktérom bol Dzurinda a spol. Keď Američanom pred dvanástimi rokmi Dzurinda „daroval“ najväčší slovenský podnik za cenu futbalistu Luisa Figa, vydával túto transakciu za záchranu tisícov pracovných miest na východe republiky. Samozrejme, na to, aby „Amíkom“ dohodil takýto kšeft tisícročia, najprv musel VSŽ dostať na kolená. Vtedy som túto kauzu podrobne sledoval, takže niečo o tom viem.