Čo nám SDKÚ nepovie
Oficiálne internetové stránky mesta Púchov zverejnili rozhovor novinárky Lucie Žatkovej z Púchovských novín. Pripravila ho s Mikulášom Dzurindom pred konaním predvolebného mítingu SDKÚ-DS v Púchove tretieho februára. V tomto rozhovore sú zaujímavé Dzurindove odpovede práve tak, ako aj jeho „neodpovede“. Okrem toho, že vám stránka www.snn.sk prináša priamy odkaz na pôvodný článok, ponúkame k téme aj vlastný komentár. Pre úplnosť – rozhovor vyšiel aj v Púchovských novinách štrnásteho februára v čísle 6/2012.
Medzinárodný súdny dvor /MSD/ je jednou zo šiestich inštitúcií OSN sídliacich mimo New York, a je spojený s najväčším medzinárodnym sporom, ktorý zažila druhá Slovenská republika od roku 1993, preto sa Slovenské národné noviny o. i. obrátili na prof. Ing. Júliusa Bindera, aby komentoval skutočnosť, že na čele MSD je teraz slovenský právnik Peter Tomka - sledovali ste jeho medzinárodnú dráhu - aká bola Vaša prvá odozva?
Ministerstvo kultúry v čerstvo prezentovanom odpočte svojich „dostiženij“ mierne povedané – zavádzalo. A to priamo ústami pána ministra. Mimochodom, keď sa v minulosti sovieti potrebovali čímsi pochváliť, zorganizovali trvalú výstavu „dostiženij narodnogo chozjajstva“. Ministerský odpočet bol veľmi podobný, našťastie nezostane nám tu natrvalo tak ako tá trvalá výstava. Je tu ešte jedna podobnosť – v Sovietskom zväze sa na túto moskovskú výstavu organizovali povinné výlety, u nás sa povinne vyberáme na médium, ktoré má k verejnoprávnosti tak ďaleko, že sa stalo skôr jej karikatúrou.
Mnohí si z nás si pamätajú, ako sme stáli fronty na kupónové knižky a zaplatili 1000 Kčs, aby sme sa stali podielnikmi na majetku štátu s vidinou prichádzajúcich dividend. Mnohí sa dali nachytať a povstupovali do rôznych fondov, aby sa ich majetku zmocnili výberaní zločinci, podniky vytunelovali, rozpredali, nechali zlikvidovať a s miliardami od nás zdrhli na slnkom zaliate pláže v daňových rajoch. Potom prišiel čas predajov miliónových podnikov za symbolickú korunu, aby tieto podniky dopadli rovnako a súčasne s tým rástla armáda nezamestnaných.
V tomto roku je kalendár významných kultúrnych výročí obohatený aj o výročie narodenia dramatika, prozaika, básnika i publicistu, evanjelického i katolíckeho kňaza Jonáša Záborského. Toho, ktorý si vyslúžil rôzne epitetá: „župčiansky samotár“, „prvý slovenský disident“ a či „národný hriešnik“... Čo však keby sa zaužívalo i ďalšie: „jasnozrivý kritik“?! Veď Záborský vskutku prezieravo napísal, že „ak zavrieme oči a kdekoľvek medzi Dunajom a Tatrami pichneme prstom do mapy, nájdeme Kocúrkovo“. Čím myslel spoločnosť, ktorá je vo svojom pomýlenom vnútornom fungovaní taká smiešna, až je to do plaču. Stačí sa pozrieť okolo seba aj dnes...
Devätnáste storočie prinieslo na Slovensku nebývalý rozvoj dopravy. Za vyše šesťdesiat rokov sa postavilo neuveriteľných 1 852 kilometrov železničných zvrškov – bez automatizácie, bez výberových konaní – len pracovitými rukami Slovákov. Každý rok pribudlo v priemere tridsať kilometrov tratí aj s tunelmi! Navrhnuté a vybudované trasy udivujú dodnes. Popri veľkých železničných stavbách nám predkovia zanechali v lesoch hotové poklady v podobe úzkokoľajných tratí. Žiaľ, súčasný nezáujem o čokoľvek, čo neprináša okamžitý zisk, spôsobuje, že aj tento poklad sa nám rozpadáva a zaniká priamo pred našimi očami.
Na margo snáh odstrániť súsošie Štúrovcov v Bratislave
Podmanivé, filozofické príbehy z alchymistického literárneho kotlíka Andreja Ferka